Záhada bezhlavých kostier z Vrábľov z 5. a 6. tisícročia p. n. l. stále nebola vyriešená. Vedci dúfajú, že nájdu odpovede
Ako prišli telá v priekope o hlavu? Vedci kvôli nedostatku dôkazov nemôžu vylúčiť žiadnu teóriu.
Už minulý rok informovala univerzita v nemeckom meste Kiel o objave jednej z najväčších neolitických usadlostí v Európe. Neďaleko Vrábľov objavili až 38 bezhlavých tiel, ktoré boli nahádzané v priekope za hranicami dediny. Medzi ostatkami sa našla aj kostra dieťaťa, no tá o hlavu neprišla.
Na objave sa podieľali aj výskumníci zo Slovenskej akadémie vied. Na archeologickom nálezisku Veľké Lehemby objavili stopy až troch dedín a objav sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov z doby kamennej. V posledných rokoch sa neolitická usadlosť stala terčom intenzívneho výskumu. Hoci vedci očakávali viac kostier, projekt aj tak prekonal všetky očakávania.
Ako už bolo spomenuté, Veľké Lehemby sú jednou z najväčších neolitických usadlostí, aké vedci objavili na území strednej Európy. Predpokladá sa, že dediny existovali medzi rokmi 5250 až 4950 pred Kristom. Archeologické vykopávky odhalili 313 domov a predpokladá sa, že len 80 z nich bolo súčasne obývaných. Niektoré časti boli ohraničené palisádami, no nešlo o defenzívnu štruktúru, ale o vyznačenie hraníc dediny.
Univerzita Kiel už minulý rok vydala tlačovú správu, v ktorej sa zamerali hlavne na pôvod bezhlavých tiel hodených v priekope. Ani dnes však nemajú výskumníci jasnú odpoveď. Zistilo sa ale, že hlavy neboli odseknuté násilím, hoci sa pôvodne uvažovalo, že jama je dôkazom násilného krviprelievania a trpkého súperenia. Niektoré kostry mali zachovaný prvý krčný stavec, čo znamená, že ich hlava bola oddelená opatrne. Vedci dúfajú, že nadchádzajúce výskumy prinesú žiadané odpovede, píše portál univerzity.
Záhada pokračuje
Momentálne sa uvažuje o tom, že telá objavené vo Vrábľoch by mohli byť súčasťou jedného masového hrobu, no stále existuje dosť nejasností na to, aby sa táto teória potvrdila. Ďalšie výskumy zistia, či sú telá rovnako staré alebo či sú všetky z jedného miesta, teda z jednej z troch dedín. Viac odpovedí poskytne až detailné archeologické vyšetrovanie a aDNA analýza spolu s uhlíkovou metódou datovania. V ďalších výskumoch pomôžu aj vedci zo Slovenskej akadémie vied.
Neprehliadnite
„Je jednoduché si myslieť, že sa v neolitickej usadlosti odohral veľký masaker,“ vysvetľuje vedúca výskumu, doktorka Maria Wunderlich.
Situácia je však o niečo komplikovanejšia. Už minulý rok sa uvažovalo o tom, že by telá mohli predstavovať vyvrheľov spoločnosti. V neolite nebolo odtínanie končatín ničím novým, no fakt, že neboli odťaté násilím otvára aj iné možnosti. Možno do dediny naozaj zavítali lovci hláv, no naši predkovia mohli mať aj zvláštnu formu viery, ktorá si vyžadovala odseknutie hlavy, možno aj obety.
Zatiaľ však nemáme v rukách žiadne vierohodné a nevyvrátiteľné informácie. Otvorenou otázkou ostáva aj to, kedy vlastne kostry o svoju hlavu presne prišli. Bolo to tesne po smrti alebo až o čosi neskôr? Ako vlastne zomreli? Archeológovia nevylučujú ani to, že za úmrtie 38 ľudí mohla napríklad choroba. Výskumníci z Nemecka a Slovenska vo vyšetrovaní pokračujú a veria, že sa im aj v tomto roku podarí na niektoré z otázok odpovedať. Pochovávanie tiel v priekopách nebolo v neolite ničím novým, v tomto prípade sa však situácia zamotáva. Objav zo Slovenska je prvým, pri ktorom kostrám chýbala hlava.
„Niekoľko jednotlivých kostí mimo anatomickej polohy naznačuje, že časová sekvencia mohla byť zložitejšia. Je možné, že skeletované telá boli zatlačené do stredu priekopy, aby sa uvoľnilo miesto pre nové,“ vysvetľuje doktorka Katharina Fuchs, antropologička z Kielskej univerzity. „V niektorých kostrách je zachovaný prvý krčný stavec, čo naznačuje starostlivé odstránenie hlavy namiesto sťatia v násilnom, nemilosrdnom zmysle – ale to všetko sú veľmi predbežné pozorovania, ktoré treba potvrdiť ďalším skúmaním.“
Vedci majú ešte veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré budú hľadať odpovede. Výskumníci veria, že ich nájdu potom, ako vykonajú ďalšie archeologické výskumy, analýzu DNA, rádiokarbónové datovanie a analýzu stabilných izotopov.
Komentáre