Prečo nevidíme sústavy s dvoma planétami na jednej obežnej dráhe?
Simulácia inštitútu SETI poukazuje na zvláštnu dynamiku, ktorá podobné sústavy rozbije.
Ak si predstavíme typickú slnečnú sústavu, pravdepodobne nám vznikne obraz planét, ktoré sa nachádzajú na svojej vlastnej obežnej dráhe v rade za sebou. Lenže prečo nevidíme sústavy, v ktorých by dve alebo viacero planét obiehalo po tej istej orbite? Takýto typ obežnej dráhy sa nazýva koorbita a vedci z inštitútu SETI prinášajú vysvetlenie toho, prečo ich nevidíme v praxi.
Vo svojej novej štúdii naznačujú, že planéty zdieľajúce rovnakú obežnú dráhu vytvárajú oscilácie, ktoré toto usporiadanie narušia skôr, ako ho môžeme objaviť. Koorbity nie sú ničím zvláštnym, aj v našej sústave môžeme nájsť niekoľko prípadov. Jedným sú trójske asteroidy obiehajúce pred a za planétou Jupiter. Za hranicami Slnečnej sústavy ale astronómovia nepozorovali žiadne podobné prípady.
Pritom nejde o nič nereálne, vysvetľujú autori štúdie. Vo svojej práci píšu, že v iných hviezdnych sústavách môžu trójske exoplanéty vznikať, no má to jeden háčik. Ak sú väčšie a nachádzajú sa blízko hviezdy, slapové sily ich vyšlú buď na cestu do útrob hviezdy alebo na kolízny kurz s obrou planétou, s ktorou obežnú dráhu zdieľajú.
„Ak v budúcnosti objavíme trójske exoplanéty, naša práca by mohla pomôcť vysvetliť niektoré ich vlastnosti,“ píše Anthony Dobrovolskis z inštitútu SETI.
Usporiadanie, ktoré nevydrží dlho
Slapové sily ovplyvňujú aj našu planétu Zem. Sú príčinou spomalenia rotácie planéty, čo spôsobuje vzďaľovanie Mesiaca. Vedci uplatňujú teóriu slapového trenia na sústavy s hviezdou, obrou planétou a planétou podobnou Zemi, ktorá obieha okolo libračného bodu obra. Libračné alebo Lagrangeove body sú body, v ktorých sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily. Planéta, ktorá by sa v tomto bode nachádzala by nemenila svoju vzdialenosť vzhľadom na sústavu hviezdy a plynného obra.
Podľa simulácie začala vplyvom slapových síl trójska exoplanéta okolo libračného bodu oscilovať až do miery, kedy sa stala nestabilnou. V tom momente sa zdieľaná obežná dráha zlomila a planéta buď narazila do hviezdy alebo do obrej planéty.
Neprehliadnite
Výsledky tejto štúdie súhlasia s predchádzajúcimi štúdiami z rokov 2013 a 2021. Je teda možné, že trójske planéty existujú mimo našej Slnečnej sústavy, no prežijú len krátku dobu. Vplyvom slapových síl sa ich obežná dráha mení, až prestáva byť stabilnou. Trójske exoplanéty teda prestávajú byť trójskymi ešte predtým, ako dokážu astronómovia takúto sústavu objaviť. Vedci zároveň naznačujú, že v budúcnosti by sa im mohlo podariť objaviť trójsku planétu.
Americká vesmírna agentúra, NASA, minulý október odštartovala misiu Lucy, ktorá preskúma trójske asteroidy Jupitera. Tento výskum možno astronómom pomôže lepšie pochopiť problematiku trójskych objektov a odhalí do akej miery a či vôbec, hrajú slapové sily v podobných sústavách nejakú úlohu.
Komentáre