Potom, čo uvidíte výsledky tejto štúdie, svojim deťom už nikdy nebudete zohrievať jedlo v plaste
Výskumníci z University of Nebraska sa vo svojej práci zamerali na nádoby, v ktorých najčastejšie nájdeme detské jedlo.
Znečisťovanie prostredia hlavne nerecyklovateľnými materiálmi sa za posledné desaťročia stalo globálnym problémom, no málokto si uvedomuje jeho plný rozsah. Mikroplasty sú jedným z problémov, ktoré pre nás toto znečisťovanie predstavuje.
Nový výskum vedcov z University of Nebraska dokázal, že zohrievanie detského jedla v plastových nádobách, s ktorými sa bežne stretávame na pultoch obchodov, uvoľňuje naozaj obrovské množstvo mikroplastov. V niektorých prípadoch sa zo štvorcového centimetra takejto nádoby pri zohrievaní v mikrovlnnej rúre uvoľnili až 2-miliardy nanoplastov a 4-milióny mikroplastov. Tieto mikroskopické čiastočky sa uvoľnili aj do potravy a následne boli skonzumované.
Výskumníci zatiaľ nedokážu v plnej miere povedať, aký dopad na ľudské zdravie konzumácia mikro a nano plastov presne má. V rámci štúdie však vedci v laboratóriu vytvorili obličkové bunky a zistili, že tri štvrtiny vypestovaných buniek umreli po dvoch dňoch čo ich vedci vystavili rovnakým mikro a nano plastom.
„Pokladáme za mimoriadne dôležité vedieť, aké množstvo mikroskopických a nanoskopických plastových častíc dávame do seba. Keď konzumujeme jedlo, bežne sme oboznámení s jeho kalorickým obsahom, obsahom cukru a iných živín. Myslím, že je rovnako dôležité, aby sme si boli vedomí množstva mikroplastov, ktoré sa v našom jedle nachádzajú,“ vysvetľuje Kazy Albab Hussain, vedúci novej štúdie.
Kalórie a živiny v potravinách majú vplyv na naše zdravie a ich dopad chápeme o niečo viac ako dopad mikroplastov na naše telo. Mikroplasty v jedle môžu zhoršiť náš zdravotný stav a preto by sme mali chápať ich plný dopad na náš organizmus. Už viacero predchádzajúcich štúdií dokázalo, že toxicita mikroplastov sa spája s úrovňou vystavenia sa týmto mikroskopickým časticiam.
Problém konzumácie mikroplastov
Štúdia sa zameriava na nádoby v ktorých bežne nájdeme detské výživy, alebo inú potravu určenú najmenším. Práve rodičia najčastejšie siahajú po takýchto druhoch potravy. Napriek tomu neexistuje žiadna štúdia, ktorá by vyšetrila bezpečnosť týchto plastových nádob. Autor štúdie si to uvedomil, keď sa v roku 2021 sám stal otcom a zároveň v tomto roku začal so svojim výskumom.
Neprehliadnite
V rámci štúdie nádoby naplnili buď deionizovanou vodou alebo 3% kyselinou octovou. Tieto tekutiny mali simulovať mliečne výrobky, ovocie, zeleninu či iné potraviny. Následne nádoby s tekutinou zahriali v 1000-wattovej mikrovlnnej rúre po dobu troch minút. Po zohriatí objavili v každej stopy mikroskopických častíc plastu.
Výsledné množstvo mikroplastov v tekutine sa líšilo na základe niekoľkých faktorov, napríklad na type použitého plastu a tekutiny. Následne vytvorili model, ktorý zohľadňoval uvoľnené častice, telesnú váhu a požívanie odlišných potravín či tekutín. Výsledky štúdie ukázali, že batoľatá pijúce produkty z mikrovlnnej rúry a deti konzumujúce zohriate mliečne produkty do seba dostávajú najväčšie relatívne koncentrácie plastov.
Vedci následne vytvorili laboratórne obličkové bunky, ktorým podali rovnaké množstvo mikroplastov. Po dvoch dňoch výskumu sa podarilo prežiť len 23% obličkových buniek, ktoré boli vystavené najväčším koncentráciám mikroplastov. Vedci predpokladajú, že obličkové bunky môžu byť náchylnejšie na mikroplasty ako iné typy buniek.
Hussain dodáva, že treba ešte ďalšie výskumy, aby sme poznali úplné riziká, ktoré pre nás mikroplasty predstavujú.
Komentáre