Pomôžu nám mušle žiť dlhšie? Zaujímavá otázka má ešte zaujímavejšiu odpoveď
Lastúrniky predstavujú podľa autorov štúdie ideálny model pre výskum starnutia a dlhovekosti.
Výskumníci v posledných rokoch skúmajú, či by bolo možné predĺžiť život človeka, alebo dokonca kompletne zvrátiť starnutie. Na našom portáli sme informovali o mnohých výskumoch, ktoré išli svojou cestou, no tentokrát výskumníci z talianskeho mesta Boloňa prekvapili svojou vlastnou prácou, ktorá sa pýta zaujímavú otázku: Mohli by nám mušle pomôcť k dlhšiemu životu?
Odpoveď na túto otázku je ešte zaujímavejšia. Ako výskumníci vysvetľujú, priemerná dĺžka života človeka sa za posledných 60 rokov zvýšila o minimálne 20 rokov, čo je samo o sebe pozoruhodné, no s našou dĺžkou života sa stále nechytáme napríklad na korytnačky, ktoré žijú najmenej 191 rokov alebo určité druhy žralokov, ktoré sa dožívajú 400.
Mušle sú špecifickým prípadom, no podľa druhu môžu tieto organizmy žiť od jedného až do 500 rokov, informuje IFL Science.
“Vždy ma fascinovalo, že niektoré lastúrniky žijú mimoriadne dlhé životy. Napriek tomu sa zatiaľ nikto nepozrel na túto dlhovekosť na molekulárnej úrovni,” vysvetľuje jedna z autorov štúdie, Mariangela Iannello.
V rámci práce sa výskumníci venovali štúdiu genómu štyroch druhov lastúrnikov. Medzi ne patria druhy Arctica islandica, Margaritifera margaritifera, Ellipitio complanata a Lampsilis siliquoidea. Arctica islandica je momentálne najdlhšie žijúcim skúmaným druhom, najdlhšie žijúca mušľa tohto druhu mala 507 rokov. Ostatné sa dožívajú medzi 150 až 190 rokov.
Ako nám mušle pomôžu pochopiť starnutie?
Výskumníci najskôr študovali tieto druhy kvôli ich pozoruhodnej dlhovekosti. Následne sa však pozreli na 29 ďalších druhov mušlí, ktoré ale nežijú až tak dlho. To malo svoj dôvod. Lastúrniky sú totiž živočíšnou triedou, ktorá má najširší rozsah priemernej dĺžky života zo všetkých tried. Niektoré sa dožívajú mimoriadne krátko, iné žijú storočia. To že sú všetky organizmy členmi jednej triedy z nich robí fantastické modely pre výskum starnutia a dlhšieho života.
Neprehliadnite
Výskumníci v rámci práce porovnali genómy lastúrnikov žijúcich krátko a dlho. To im umožnilo odhaliť gény, ktoré oddeľujú dlhoveké organizmy od tých ostatných. V tomto bode výskumníci zistili, že veľa génov už v minulosti bolo skúmaných v prípade dlhovekosti iných organizmov na Zemi. Zároveň však odhalili proteíny, ktoré sa doteraz nespájali s regulovaním starnutia.
“Veríme, že tieto gény môžu byť novými a zaujímavými kandidátmi pre ďalšie výskumy dlhovekosti. Skúmať ich môžeme nielen v kontexte lastúrnikov, ale aj iných živočíšnych druhov,” tvrdí Iannello.
V tomto smere autori naznačujú, že lastúrniky by mohli posunúť naše chápanie starnutia a dlhovekosti o niečo ďalej. V rámci svojej práce však len odhalili možné proteíny, ktorým by sa v budúcnosti malo venovať viac pozornosti. Znamená to teda, že na odhalenie záhady starnutia treba ešte množstvo ďalších výskumov. Tie si vyžadujú hlboký prístup a niekoľko doplňujúcich sa vedeckých prístupov. Autori ale veria, že nové dáta získané z lastúrnikov by mohli výskumy starnutia posunúť aspoň o krok vpred.
Komentáre