Pohľad na stredovekú medicínu: Lebka longobardskej ženy prešla niekoľkými operáciami
V rámci nového výskumu našli vedci kostru longobardskej ženy, ktorá za život prešla niekoľkými operáciami.
V rámci novej štúdie vedci z univerzity Sapienza v spolupráci s ďalšími vedeckými inštitúciami, objavili na cintoríne v centrálnej časti Talianska kostru longobardskej ženy, ktorá podstúpila najmenej dve operácie trepanácie v lebky. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o vyvŕtanie diery do ľudskej lebky. V starovekých civilizáciách bola trepanácia využívaná predovšetkým ako liečebná metóda, ktorá mala zbaviť postihnutého zlých duchov.
Longobardi boli západogermánskym kmeňom, ktorý v druhej polovici 6. storočia podrobil severnú Itáliu. Stopy na lebke nasvedčujú tomu, že posledná operácia prebehla krátko pred smrťou ženy. Vedci kostru analyzovali pomocou makro a mikroskopických metód, pričom využili aj CT vyšetrenie. Popri výskume stôp po operáciách vedci analyzovali biochemické stopy z jej chrupu, čo umožnilo zistiť, čím sa žena živila a na akých miestach žila.
„Podarilo sa nám zistiť, že žena prežila niekoľko operácií a prešla si dlhodobou terapiou. Tá zahŕňala niekoľko po sebe idúcich vrtov,“ vysvetľuje Ileana Micarelli, jedna z autorov štúdie.
Ako sme už spomínali, posledná operácia sa odohrala len krátko pred smrťou ženy. V rámci výskumu neobjavili žiadne lézie, ktoré by naznačovali prítomnosť zranenia, nádoru či rôznych ohorení. Autori štúdie zvažovali aj rituálny motív pre stopy, ktoré sa našli na lebke ženy. Hoci ide o zaujímavú teóriu, žiadne historické dôkazy ju nepodporujú.
Do úvahy tiež prichádzalo, či stopy mohli neboli výsledkom súdneho trestu známym ako decalvatio, ktorý zahŕňa zmrzačenie skalpovaním. Záznamy však naznačujú, že tento vzácny a nečestný trest sa uplatňoval iba na vojakov, ktorí opustili bojisko, alebo na tých, ktorí obchodovali bez licencie. Okrem toho tvar a rozmiestnenie znakov na lebke ženy nezodpovedá znakom spojeným s decalvatio, preto túto možnosť zamietli.
Lekárske vysvetlenie sa nakoniec ukázalo ako najpravdepodobnejšie, napriek tomu, že vedci nenašli žiadne priame dôkazy o „traume, nádore, vrodenej poruche alebo inej patológii“. Objav však vedcom ponúka jedinečný pohľad do stredoveku, hlavne na to ako sa ľudia starali o chorých. Nová štúdia ponúka základ pre ďalšie výskumy, ktoré sa vyberú podobným smerom.
Neprehliadnite
Schopnosť operovať
Vykonávať chirurgické zákroky a zložité operácie nie je len výsadou stredoveku. Najstaršie dôkazy poukazujú na to, že ľudia operovali už približne 31-tisíc rokov. Ešte v roku 2020 sa vo vápencovej jaskyni Liang Tebo našla kostra, ktorej chýbalo ľavé chodidlo a spodná časť nohy. Na tom by nebolo nič výnimočné, ak by dotyčný neprišiel o časti končatiny chirurgickým zákrokom.
Štúdia totiž ukázala, že o časť nohy prišiel pravdepodobne keď bol ešte dieťa. Hlbšia analýza totiž odhalila aj výrastky, ktoré sa bežne spájajú s hojením kostí.
„Mimoriadnym prekvapením je to, že náš predok dokázal prežiť veľmi vážnu až život ohrozujúcu operáciu. Podľa všetkého sa rana zahojila a tento jedinec žil ešte roky v mimoriadne náročnom teréne. Predpokladáme, že mu museli pomáhať členovia jeho kmeňa,“ vysvetľuje doktorka Melandri Vlok z University of Sidney.
Už v minulosti našli vedci stopy chirurgických zákrokov po celej Eurázii a Severnej a Južnej Amerike. V rámci týchto objavov našli aj stopy trepanácie, teda vyvŕtania diery do lebky človeka. Pred týmto objavom sa však prvá operácia datovala len 7-tisíc rokov dozadu. Vedci objavili farmára z doby kamennej, ktorý podstúpil amputáciu ľavej ruky.
Čo sa však amputovanej nohy týka, autori štúdie z roku 2020 sú presvedčení, že ide zatiaľ o najstarší prípad operácie. Predtým sa predpokladalo, že naši predkovia nemali dostatočnú technológiu na zvládnutie tak náročných operácií. No zdá sa, že sme sa mýlili.
Komentáre