Podporenie tvorby neurónov má nečakaný vplyv na priebeh Alzheimerovej choroby: Podarilo sa výskumníkom nájsť liek?
V rámci vedeckej práce pozorovali zlepšenia v oblasti orientácie a pamäte myší trpiacich týmto ochorením.
V rámci svojho nového výskumu sa výskumníkom z University of Illinois Chicago podarilo objaviť procedúru, ktorá by eventuálne mohla viesť k liečbe Alzheimerovej choroby. Pri pokuse na myšiach trpiacich týmto neurodegeneratívnym ochorením, sa im podarilo naštartovať tvorbu nových neurónov, čo zlepšilo pamäť zvierat, informuje portál univerzity today.uic.edu
Alzheimerova choroba je druh neurodegeneratívneho ochorenia s pomalým nástupom a postupne sa zhoršujúcim priebehom. Medzi prvotné symptómy patrí spravidla problém pri vybavovaní si nedávnych udalostí. Postupom času sa objavujú aj problémy s rečou, dezorientácia, zmeny nálad, či strata motivácie. V posledných štádiách dochádza k strate telesných funkcií a následne smrť.
Priebeh choroby sa môže líšiť od prípadu k prípadu, no vo všeobecnosti platí, že pacientovi ostávajú tri až deväť rokov života. Príčina vzniku Alzheimerovej choroby nie je dobre pochopená. Existuje ale množstvo ako genetických, tak aj environmentálnych faktorov, ktoré hrajú svoju úlohu pri vzniku choroby. Medzi faktory patrí napríklad zranenie hlavy, klinická depresia alebo vysoký krvný tlak.
Progres alzheimera sa spája s budovaním proteínu amyloid beta, ktorý blokuje neuróny a zabraňuje komunikácií neurónov. Momentálne neexistuje žiadna liečba, ktorá by dokázala úspešne zvrátiť priebeh Alzheimerovej choroby, no existujú metódy, ktoré dokážu symptómy zmierniť aspoň dočasne.
Tvorba nových neurónov
V rámci štúdie sa ukázalo že nové neuróny sa dokážu zapojiť do obvodov spravujúcich pamäť a obnoviť ich prirodzenú funkciu. To vedie výskumníkov k teórii, že ak by dokázali u pacientov zvýšiť produkciu neurónov, mohli by nájsť spôsob, ako Alzheimerovu chorobu liečiť. Nové neuróny vznikajú pomocou neurónových kmeňových buniek počas procesu nazývajúceho sa neurogenéza. Vedcom sa v rámci výskumu podarilo tento proces podporiť tým, že zvýšili životnosť neurónových kmeňových buniek.
Neprehliadnite
To dokázali odstránením génu Bax zodpovedného za smrť kmeňových buniek. Zvieratá si tak dokázali vytvoriť viac neurónov, čo zvýšilo ich výkon v dvoch rozdielnych testoch zameraných na orientáciu a pamäť.
Vedci upravili neuróny tak, aby svietili počas ich aktivácie. Na základe toho si mohli všimnúť že pri ukladaní spomienok sa aktivujú aj nové neuróny popri tých starších. Keď sa však pozreli na mozog myši trpiacej Alzheimerovou chorobou, zistili, že aktivovaných bolo menej mladších neurónov. Keď podporili ich tvorbu, neuróny sa dokázali prirodzene integrovať do tohto procesu. Podporením neurogenézy zároveň nastalo aj zvýšenie počtu dendritických buniek, ktoré sú mimoriadne dôležité pri formácií nových spomienok.
Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá ukazuje že Alzheimerova choroba negatívnym spôsobom ovplyvňuje proces neurogenézy a poškodzuje pamäť tým, že mozog nemá mladé neuróny na to, aby mohol správne fungovať. Ak sa však neurogenéza podporí, symptómy choroby sa môžu zmierniť a možno aj úplne odstrániť.
Komentáre