HistóriaVeda a výskum

Platili dane ako jediní a ešte sa tým chválili: Bolo však správanie Aténskych elít až tak odlišné od toho nášho?

Najbohatší muži v Aténach dali štátu to, čo si skúsený remeselník vydrel za 20 rokov. Nerobili to však zadarmo.

V starovekých Aténach platili dane len tí najbohatší obyvatelia. Z ich peňazí sa potom dotovali najdôležitejšie veci pre štát, napríklad námorníctvo alebo dary božstvám. Čo však môže poriadne prekvapiť je to, že títo ľudia platili dane s radosťou a ešte sa o tom aj chválili, vysvetľuje The Conversation.

Peniaze v tej dobe boli rovnako dôležité ako dnes, no platitelia daní v Aténach dostávali na oplátku verejný rešpekt od ostatných obyvateľov. V piatom a štvrtom storočí pred Kristom sa populácia Atén pohybovala okolo 300-tisíc občanov. Ekonomika tohto štátu sa zameriavala na medzinárodný obchod.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Niet preto divu, že štátna pokladnica potrebovala veľmi veľa peňazí. Časť z príjmov išla na obranu, časť na spravovanie verejných fontán, ktoré zásobovali mesto pitnou vodou. Do štátnej pokladnice najviac prispievali farmy a strieborné bane. Dane však získavali aj z importu, exportu či od imigrantov alebo prostitútok. Všeobecne však nemali žiadnu daň z príjmu alebo majetku.

Atény sa postupom času stali medzinárodnou mocnosťou a preto mali aj niekoľko stoviek najmodernejších drevených vojnových lodí. Tieto lode bolo mimoriadne nákladné postaviť, vybaviť a zaplniť posádkou. Finančnú stránku výstavby vojnových lodí pokrývala Aténska elita.

Najbohatšie percento obyvateľov Atén vykonávalo špeciálnu vec vo verejnom záujme, ktorú nazývali liturgia. V podstate osobne dotovali operačné náklady vojnovej lode a slúžili ako jej kapitáni po celý rok. Aby dokázali pokryť náklady na funkciu lode, častokrát minuli toľko peňazí, ktoré si šikovný remeselník dokázal zarobiť za 20 rokov práce.

V čase vojny museli bohatí zároveň dotovať občiansku domobranu. Čiastka sa odvádzala od hodnoty ich majetku, nie od ich príjmov.

Pocta bohom

Vojna a armáda ale neboli v starovekých Aténach všetko. Ochranu štátu pred nepriateľom prikladali aj bohom, ktorých priazeň bola veľmi vrtkavá. Aby si ich udržali na svojej strane, Aténčania stavali chrámy a usporadúvali obrovské hostiny pre bohov. Počas festivalov sa odohrávali koncerty a divadelné predstavenia, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce obyvateľov. Takáto udalosť bola tiež mimoriadne nákladná.

Najbohatší Aténčania však s radosťou zaplatili za niečo, čo by im pomohlo udržať si bohov na svojej strane. Najbohatší obyvatelia častokrát vystupovali ako vodcovia zboru. Platili nielen za festival, ale aj za kostýmy a výdavky umelcov, ktorí počas festivalu vystúpili.

Iná doba

Dnes sa však situácia zmenila. Bohatí podnikatelia robia všetko preto, aby si mohli z daní odpísať čo najviac. To sa samozrejme dialo aj v Aténach, no nikdy sa z toho nestalo pravidlo. Nie každý staroveký Aténčan mal patriotického ducha, preto sa snažili z platenia vykrútiť.

Elity v Aténach však neplatili len tak z dobroty svojho srdca. Týmto monumentálnym gestom si získavali sociálny kapitál v kultúre, ktorá svoje občianske povinnosti brala mimoriadne vážne. Ak nejaký boháč len hrabal majetok, spoločnosť ho označila za chamtivca a vysmievala sa mu.

Ak však bohatý obchodník usporiadal festival, mohol si postaviť v centre sochu ako dôkaz jeho „veľkoleposti“. Obyvatelia ho zároveň spoznávali a brali ho ako dobrého občana.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close