Ozónová vrstva sa stále lieči, no odborníci prinášajú lepšie správy: Mala by nám pomôcť aj s globálnym otepľovaním!
V 80. rokoch sme zakázali látky ničiace ozón. Toto rozhodnutie sa vyplatilo a môže nám ešte výrazne pomôcť.
Ozónová vrstva je časť atmosféry, ktorá sa nachádza približne 25 až 35 km nad povrchom Zeme. Ako už jej názov napovedá, tvorí ju ozón, resp. O3. Ozón je trojatómová molekula kyslíka, ktorý je za normálnych podmienok vysoko reaktívnym plynom modrej farby. Ozón nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením.
Ľudstvo dlho používalo látky, ktoré ničili ozónovú vrstvu. Išlo najme o rôzne halogénové zlúčeniny fluóru, chlóru a brómu, ale aj freónov. V roku 1987 bol prijatý Montrealsky protokol, ktorý zakázal používanie látok ohrozujúcich ozónovú vrstvu. V 70. rokoch minulého storočia sa totiž zistilo, že dochádza k úbytku ozónovej vrstvy. Hoci sa hladina ozónu mení prirodzene s prírodnými podmienkami, tieto zmeny boli až príliš drastické na to, aby sa úbytok ozónovej vrstvy vysvetlil prirodzenou cestou. Zistilo sa, že zaň môžu človekom vyrábané chemikálie.
Najviac trpí región nad južným pólom. Ozón v tejto oblasti klesol natoľko, že sa vytvorila takzvaná ozónová diera. Dobrou správou je, že od prijatia Montrealského protokolu sa ozónová vrstva Zeme pomaly lieči.
Dobré správy
O progrese informovala nedávno aj Svetová meteorologická organizácia, konkrétne 9. januára 2023. Vo svojej správe potvrdzujú, že sa ozónová vrstva zotavuje a mohla by nám pomôcť znížiť dopad globálneho otepľovania až o 0,5 C. Musíme však pokračovať v tom, čo pre obnovu ozónu robíme.
„Vedecký hodnotiaci panel uviedol, že sa odhaduje, že tento dodatok zabráni otepleniu o 0,3 – 0,5 °C do roku 2100“, píše sa v publikovanej správe.
Každé štyri roky vychádza správa, ktorá skúma dodržiavanie Montrealského protokolu. Aj v tomto smere vedci prinášajú dobré správy, z obehu zmizlo približne 99% chemikálií ničiacich ozónovú vrstvu. Ak ľudstvo bude pokračovať v opatreniach aj naďalej, ozónová vrstva by sa mala opraviť nad Antarktídou v roku 2066, v roku 2045 by sa mala opraviť nad Arktídou a v roku 2040 by sa ozónová vrstva mala opraviť vo zvyšných regiónoch sveta.
Neprehliadnite
Medzi rokmi 2019 a 2021 sa ozónová diera nad južným pólom menila drasticky, no tieto zmeny spôsobili meteorologické podmienky. Stále však platí, že sa ozónová diera pomaly ale isto opravuje a to už od roku 2000.
„Za posledných 35 rokov sa Montrealsky protokol stal naozajstným šampiónom pre naše prostredie. Pravidelné hodnotenie situácie v štvorročných správach pomáha informovať svetové vlády a usmerniť ich ďalšie zákony,“ vyjadrila sa Meg Seki, tajomníčka pre Environmentálny program Spojených národov.
Ozónová vrstva a globálne otepľovanie
V posledných rokoch sa však stalo oveľa vážnejšou hrozbou globálne otepľovanie. Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že riešenie malo prísť už dávno, preto sa zvažujú aj rizikové plány, ako zlepšiť aktuálnu situáciu. No treba povedať, že niektoré z riešení majú aj potenciál napáchať viac škody ako úžitku. Jedným z nich je vstrekovanie aerosólov do atmosféry našej planéty – drobných čiastočiek, ktoré by dokázali odraziť slnečné svetlo a ochladiť našu planétu.
Viacerí odborníci boli ešte začiatkom minulého roka skeptickí a otvorene hovorili, že toto nie je dobrý nápad ako planétu zachrániť. Postupom roka však začali svoj názor meniť, hoci opatrnosť im ostávala. Aj v rámci novej správy sa riešili plusy a mínusy takzvaného geoinžinierstva, teda upravovania podmienok planéty v náš prospech.
Odborníci sa bližšie pozreli práve na vstrekovanie aerosólov do atmosféry a ich potenciál ovplyvniť ozónovú vrstvu. Aj oni varujú, že tento krok môže mať neočakávané vedľajšie účinky. Presnejšie by mohol ovplyvniť teploty v stratosfére a tým pádom aj cirkuláciu ozónu a jeho produkciu. Zároveň je možné aj to, že by aerosóly mohli túto vrstvu ešte viac poškodiť.
„Opatrenia na ozón vytvárajú precedens pre opatrenia v oblasti klímy. Náš úspech pri postupnom vyraďovaní chemikálií požierajúcich ozón nám ukazuje, čo je možné a čo treba urobiť ako naliehavú záležitosť na prechod od fosílnych palív, zníženie skleníkových plynov, aby sme obmedzili nárast teplôt,“ povedal generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas.“
Komentáre