SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Koncom 80. rokov sme zakázali chemikálie ničiace ozón: Ako je na tom ozónová vrstva dnes?
Montrealsky protokol bolo rozhodnutie, ktoré zachránilo svet. Ako sa naša atmosféra zmenila?
V roku 1987 bol prijatý takzvaný Montrealsky protokol, ktorý zakázal používanie látok, ohrozujúcich ozónovú vrstvu. Toto rozhodnutie pomohlo zachrániť túto vrstvu a zároveň prispelo k ochrane ľudí pred škodlivým UV žiarením, píše portál Scitech Daily.
V 70. rokoch si totiž odborníci všimli, že dochádza k úbytku ozónovej vrstvy. Jej hladina sa prirodzene mení, podľa teploty, počasia a geografickej dĺžky a nadmorskej výšky. Ovplyvniť ju môžu aj prirodzené procesy Zeme, napríklad sopečné erupcie. Vedci, ktorý sa venovali štúdiu ozónovej vrstvy si ale všimli drastický úbytok, ktorý nebolo možné vysvetliť žiadnymi prirodzenými procesmi. Vtedy sa zistilo, že zaň môžu človekom vyrábané chemikálie.
Najviac trpí región nad južným pólom. Úbytok tejto látky bol natoľko veľký, že vznikla ozónová diera, ktorá sa každý rok, od augusta do októbra, zväčšuje. Montrealsky protokol podpísali svetové vlády a cieľom tejto zmluvy bolo zakázanie škodlivých látok, ktoré sa podieľali na úbytku ozónu. Viacerí odborníci tvrdia, že prijatie montrealskeho protokolu zachránilo našu planétu. Lenže ako vyzerá ozónová vrstva dnes?
Najväčšia diera za posledné roky?
Informácie, ktoré priniesol satelit Sentinel-5P nám ukazujú, že minuloročná ozónová diera nad Antarktídou bola jedna z najväčších, za posledné roky. Diera sa rapídne zväčšovala od polovice októbra a v najväčšom bode mala rozlohu až 25-miliónov štvorcových kilometrov. Ozónová diera bola poháňaná silným a chladným polárnym vírom. Ten udržiaval teplotu ozónu konzistentne chladnú.
Minuloročná ozónová diera bola ostrým kontrastom oproti roku 2019. V tomto roku bola totiž oveľa menšia. Tento rok je podobná ako vlani. Predpokladá sa, že jej veľkosť dosiahla približne 23-miliónov km štvorcových, čo je väčšia rozloha, než rozloha Antarktídy. Za posledné dva týždne došlo k prudkému zväčšeniu diery a odborníci varujú, že tohtoročná ozónová diera je o 75% väčšia, ako ozónové diery od roku 1979.
Neprehliadnite
„Monitorovanie ozónovej diery nad južným pólom musí byť interpretované opatrne. Veľkosť a trvanie totiž ovplyvňujú veterné prúdy v okolí pólu. Napriek tomu očakávame jej uzavretie okolo roku 2050. Regenerácia ozónovej vrstvy je totiž mimoriadne pomalý proces,“ tvrdí Claus Zehner, manažér misie Sentinel-5P.
Satelity nad južným pólom sú jediné, ktoré nás dokážu informovať o zmenách v hladine ozónu v atmosfére. Väčšina satelitov meria ozón v „stĺpci“ v regióne od povrchu až po vrchnú časť atmosféry. Aby sme však získali celkový obraz o hladine ozónu v atmosfére, potrebujeme satelity, ktoré by nám vedeli prezradiť koncentráciu v rôznych výškach.
Jedným z takýchto satelitov bude aj Altius, ktorý by mal odštartovať v roku 2025. Okrem ozónu bude misia Altius monitorovať aj iné plyny, ako napríklad oxid dusičitý, alebo vodnú paru. Výhodou tejto misie bude, že vedci uvidia, aká je koncentrácia ozónu v rôznych nadmorských výškach.
