Veda a výskum

Ozónová diera dosiahla jednu zo svojich najväčších veľkostí, hovorí ESA. No zatiaľ nie je dôvod na paniku

Veľkosť ozónovej diery nad Antarktídou sa pravidelne mení, no tento rok je väčšia, než iné. Vedci si tiež všimli niekoľko zvláštnosti.

Približne 25 až 35 km nad povrchom Zeme sa nachádza ozónová vrstva. Ako už jej názov napovedá, tvorí ju ozón, trojatómová molekula kyslíka s označením O3. Za normálnych podmienok je ozón vysoko reaktívnym plynom modrej farby, no chráni nás pred škodlivým ultrafialovým žiarením.  

Ľudia dlho používali látky, ktoré ničili ozónovú vrstvu. Išlo hlavne o rôzne halogénové zlúčeniny fluóru, chlóru a brómu, ale aj freónov. V roku 1987 bol prijatý Montrealsky protokol, ktorý zakázal používanie látok ohrozujúcich ozónovú vrstvu. V 70. rokoch minulého storočia sa totiž zistilo, že dochádza k úbytku ozónovej vrstvy. Hoci sa hladina ozónu mení prirodzene s prírodnými podmienkami, tieto zmeny boli až príliš drastické na to, aby sa úbytok ozónovej vrstvy vysvetlil prirodzenou cestou. Zistilo sa, že zaň môžu človekom vyrábané chemikálie. 

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Najviac trpela oblasť nad Antarktídou, ktorá sa od prijatia Montrelskeho protokolu začala pomaly liečiť. Ako však informuje Európska vesmírna agentúra, ozónová diera nad Antarktídou sa opäť zväčšila. 16. Septembra tohto roku dosiahla ozónová diera rozlohu 26 miliónov štvorcových kilometrov, čo je približne trojnásobná rozloha Brazílie, čím sa stala jednou z najväčších ozónových dier v histórii.  

“Veľkosť ozónovej diery sa pravidelne mení. Od augusta do októbra sa zväčšuje, pričom maximálnu veľkosť dosiahne v období od polovice septembra do polovice októbra. Keď sa teploty vysoko v stratosfére začnú dvíhať, vyčerpávanie ozónu sa spomalí. Ku koncu decembra sa hladiny ozónu opäť dostávajú do normálu,” píše ESA.  

V októbri 2017 ESA odštartovala misiu Copernicus Sentinel-5P, prvý satelit projektu Copernicus, ktorý monitoroval našu atmosféru. Dnes je jeden z mnohých, ktoré sú súčasťou programu Európskej únie pre monitorovanie prostredia. Súčasťou tohto satelitu je spektrometer Tropomi, ktorý dokáže zaznamenať jedinečné podpisy rôznych atmosférických plynov. Tropomi umožňuje vedcom presne merať zmeny v ozónovej vrstve Zeme.  

Prečo je ozónová diera tak veľká?  

Rozmery ozónovej diery závisia na sile veterných prúdov okolo Antarktídy. Tieto vetry sú priamym dôsledkom rotácie planéty a výrazných teplotných rozdielov medzi polárnou oblasťou a miernejšími zemepisnými šírkami. Ak sú prúdy silné, slúžia ako bariéra a vzduch sa nemôže medzi polárnymi a miernejšími oblasťami vymieňať až tak dobre. Vzduch v polárnej oblasti je tak izolovaný a klesá jeho teplota.  

Tohtoročná ozónová vrstva je zvláštna, to vedci priznávajú. Zatiaľ je skoro hovoriť o možných príčinách, no niektorí vedci uvažujú, že za neobvyklú koncentráciu ozónu môže erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai. Sopka prešla erupciou v januári minulého roka a mnohí ju označovali za skutočne historickú erupciu. Jej dopad mohla NASA pozorovať aj vo vesmíre. Erupcia Tonga ovplyvnila celý svet a existuje veľká pravdepodobnosť, že svoj dopad mala aj na ozónovú vrstvu.  

„Vodná para mohla viesť k zvýšenej tvorbe polárnych stratosférických oblakov, kde môžu reagovať chlórfluórované uhľovodíky (CFC) a urýchliť ničenie ozónu. Prítomnosť vodnej pary môže tiež prispieť k ochladzovaniu antarktickej stratosféry, čím sa ďalej zvyšuje tvorba týchto polárnych stratosférických zhlukov a výsledkom je robustnejší polárny vír.“, špekuluje Antje Inness, vedúca vedkyňa CAMS.

Je ale dôležité uviesť, že presný vplyv sopky na ozónovú dieru, aktuálne nepoznáme. Je to spôsobené absenciou obdobných prípadov, o ktorých nemáme záznamy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close