SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Neverili tomu, čo vidia: Erupcia sopky Tonga má potenciál ovplyvniť globálne teploty

Portál NASA's JPL informuje o ďalších dôsledkoch januárovej erupcie.

Sopka Hunga Tonga-Hunga Ha’apai explodovala 15. januára a podľa mnohých odborníkov išlo o najsilnejšiu erupciu za posledných 30 rokov. Cítiť ju bolo možné nielen naprieč celou planétou, no aj vo vesmíre.

Portál NASA Jet Propulsion Laboratory píše, že sonický tresk obletel našu planétu hneď dvakrát. Podmorská erupcia sa však prejavila aj vo vesmíre narušením našej ionosféri. Vedci udalosť krátko po erupcii opísali ako „najväčšie vytvorené nepokoje vo vesmíre, aké sme v modernej dobe zaznamenali“. To však stále nie je všetko. Hoci od erupcie uplynulo už niekoľko mesiacov, vedci stále informujú o jej ničivých dopadoch.

Podľa najnovších štúdií sa do atmosféry počas erupcie uvoľnilo obrovské množstvo vodnej pary. Uniknutá voda by dokázala zaplniť až 58-tisíc olympijských plaveckých bazénov. Vedci z NASA’s JPL informujú, že táto voda má potenciál dočasne zmeniť teploty na planéte.

„Nič také sme ešte nevideli,“ vyjadril sa Luis Millán, atmosférický vedec z NASA’s JPL.

Mimoriadne vzácna udalosť

Millán viedol štúdiu, ktorá sledovala vodnú paru v stratosfére Zeme. Vo vrstve, ktorá sa nachádza od 12 do 53 km nad povrchom planéty. Pre porovnanie, množstvo uniknutej vodnej pary sa rovná 10% vody, ktorá sa v stratosfére nachádza. Vedci to objavili pomocou vedeckého nástroja Microwave Limb Sounder, ktorý sa nachádza na satelite Aura.

Tento satelit skúma plyny nachádzajúce sa v atmosfére. Tím vedcov priznáva, že krátko po explózii začal prístroj posielať údaje, ktoré nedávali najmenší zmysel. Vedci sa museli uistiť, či zariadenie funguje správne a môžu dátam dôverovať.

To, čo vytvorila erupcia Tonga sa nedeje bežne. Za posledných 18 rokov NASA registrovala len dva prípady, kedy sa vodná para dostala tak vysoko do atmosféry. Jedným prípadom bola erupcia Kasatochi v roku 2008, druhým erupcia Calbuco z roku 2015. Oba prípady sú však ničím v porovnaní s erupciou Tonga.

Voda, ktorú uvoľnili vyššie spomínané erupcie sa rýchlo rozplynula. To, čo ostalo po erupcii Tonga však môže ostať v stratosfére aj niekoľko rokov. Zvýšené množstvo vodnej pary by mohlo urýchliť niektoré chemické reakcie a viesť napríklad aj k úbytku ozónovej vrstvy. Zároveň by to mohlo ovplyvniť teploty na povrchu planéty a nie v dobrom smere.

Typicky sopečné erupcie planétu ochladia tým, že do atmosféry vynesú dym, či iné látky odrážajúce slnečné svetlo. V prípade sopky Tonga sa ale nič také nestalo. Vodná para by mohla prispieť k otepleniu povrchu. Autori štúdie ale vysvetľujú, že tento jav nezhorší priebeh globálneho otepľovania.

Obrovské množstvo pary sa do stratosféry dokázalo vylúčiť preto, lebo sopka leží v ideálnej hĺbke 150 metrov. Ak by sa nachádzala v plytšej vode, nemala by dostatok prehriatej vody a ak by ležala hlbšie, tlak oceánu by erupciu výrazne utlmil.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close