SpravodajstvoVeda a výskum

Erupcia sopky Tonga bola najsilnejšou za posledných 30 rokov: Vedcov ale vôbec neprekvapila

Výskumníci zaoberajúci sa skúmaním zemského interiéru, robia všetko pre to, aby podobné situácie dokázali predpovedať presnejšie.

Januárová explózia podmorského vulkánu Tonga otriasla celým svetom. Pre vedcov zaoberajúcich sa skúmaním interiéru našej planéty až takým prekvapením nebola, aj napriek tomu, že išlo o najväčšiu erupciu za posledných 30 rokov, informuje portál Európskej vesmírnej agentúry.

Explózia tohto vulkánu bola síce krátka, no neuveriteľne silná a bolo ju počuť až na Aljaške, takmer 10-tisíc km od miesta výbuchu. Napriek tomu nejde o jedinú sopečnú erupciu v relatívne krátkom období. Minulý rok explodovala aj sopka Cumbre Vieja na Kanárskych ostrovoch. Síce išlo o menšiu erupciu, no trvala celé tri mesiace.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci veria, že pochopenie procesov odohrávajúcich sa hlboko v útrobách Zeme, môže byť kľúčom k pochopeniu a predpovedaniu ďalších sopečných erupcií. Pomôcť by im v tom mal projekt 3D Zeme, jedinečná simulácia našej krehkej litosféry. Projekt je kombináciou dát z niekoľkých rôznych satelitov a vedcom umožňuje nahliadnuť až do hĺbky 400 km pod povrch našej planéty.

Model ukazuje teplotné rozdiely vo vyššej časti Zemského plášťa. Na základe toho už dopredu vedeli, že tieto dve sopky vybuchnú, no určiť presný čas je stále náročná úloha.

„V modeloch dokážeme vidieť rôzne štruktúry, ktoré z hĺbky stúpajú až k povrchu planéty. Sú to anomálie, ktoré odrážajú horúci materiál a označujeme ich ako ohniská. Na simulácii môžeme vidieť jednu takúto anomáliu pod Kanárskymi ostrovmi,“ vysvetľuje Sergei Lebedev z University of Cambridge.

Explózia sopky Tonga nebola pre vedcov až takým prekvapením
Zdroj: ESA

Procesy vznikajúce v hlbinách Zeme

Predpokladá sa, že tieto anomálie vznikajú na hranici zemského plášťa a jadra – v hĺbke 2 800 km. Môžu mať veľkosť kontinentu a do veľkej miery ovplyvňujú správanie zemského povrchu. Záhadou ale ostáva ako presne tieto obrovské anomálie vznikajú a ako je možné, že dosiahnu takú veľkosť. Predpokladá sa však že existuje isté prepojenie medzi prúdmi, ktoré hlboko pod zemskou kôrou poháňajú konvenčné procesy a tepelnými anomáliami, ktoré stúpajú k povrchu planéty.

Explózia sopky Tonga ale bola iná, než explózia na Kanárskych ostrovoch. Predpokladá sa, že v tomto prípade sa okraj tektonickej platne Tichého oceánu ponoril pod austrálsku tektonickú platňu. Na simulácií možno vidieť vrstvu čiastočne roztavenej skaly, ktorá sa nachádza nad ponárajúcou sa tektonickou platňou. Tento proces zároveň živí sopky, ktoré sa nachádzajú pozdĺž tejto línie.

Explózia sopky Tonga nebola pre vedcov až takým prekvapením
Zdroj: ESA

Vedcom by mali pomôcť nové postupy, ktoré spoja satelitné dáta so seizmologickými modelmi. Na to, aby dokázali odhaliť, čo sa deje v interiéri našej planéty potrebujú multidisciplinárny prístup. Ak by sa im podarilo odhaliť presnú a detailnú štruktúru zemského interiéru, v budúcnosti by mohli lepšie predpovedať erupcie sopiek.

Európska vesmírna agentúra spája svoje sily s projektom FutureEO a aj naďalej sa budú pokúšať o pochopenie procesov, ktoré vedú k obrovským sopečným erupciám.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close