Overovanie pravdivosti nepravdivých informácií na internete môže mať presne opačný dopad, ako by ste čakali
Online overovanie dezinformácií v skutočnosti neznižuje mieru ich dôveryhodnosti. Deje sa to tak u tém, ktoré sú slabo mediálne pokryté. Svoju rolu na tom majú webové vyhľadávače.
Štúdia od profesorov z troch amerických univerzít uverejnená na portáli nature.com skúmala dopad používania online vyhľadávacích nástrojov pre určenie, či je informácia pravdivá, nepravdivá, alebo zavádzajúca. Autori štúdie vykonali 5 experimentov s cieľom zmerať dopad bežného správania ľudí na správne overovanie informácií na internete.
- Prvé meranie sa týkalo mienky na falošné alebo zavádzajúce informácie čerstvé nie viac, ako dva dni od vydania článku. Falošné populárne články zahŕňali témy o vakcínach na COVID-19, Trumpov súdny proces a klimatickú zmenu.
- Druhé meranie sa týkalo toho, či môže online vyhľadávanie zmeniť názor čítajúceho potom, ako už posúdil pravdivosť správy.
- Tretie meranie vykonali na vzorke článkov publikovaných už niekoľko mesiacov pred meraním.
- Štvrté meranie sa týkalo správ o výrazných témach, ktoré majú značné mediálne pokrytie, ako napríklad pandémia COVID-19.
- Piate meranie skúmalo mieru dôveryhodnosti v nepravdivé informácie v závislosti od vystavenia témam so silným a slabým mediálnym pokrytím vo výsledkoch vyhľadávania. Výskumníci skombinovali dáta z dotazníku s údajmi zo sledovania správania na internete. Tie zbierali za pomoci vlastného webového rozšírenia, ktorý poskytoval informácie o kvalite výsledkov vyhľadávania. Výskumníci mohli vďaka tomu identifikovať, ako kvalita výsledkov vyhľadávania ovplyvňuje dôveryhodnosť užívateľov v overované misinformácie.
Výsledky štúdie
Bežná múdrosť naznačuje, že vyhľadávanie informácií na internete povedie k lepšej informovanosti a to k zníženiu dôvery v dezinformácie a nie naopak. Autori štúdie zistili, že online overovanie informácií vedie k štatisticky významnému nárastu dôvery v misinformácie. Čerstvosť informácie nemala vplyv na tento výsledok. Štúdia zároveň zistila, že dôveryhodnosť v misinformácie po online overovaní je vyššia u ľudí, ktorí mali menej kvalitné výsledky vyhľadávania.
Poukazuje to na nebezpečný priestor „informačnej prázdnoty“. Je to informačný priestor, v ktorom sú dominantné nízko kvalitné alebo rovno nepravdivé informácie.
V procese vyhľadávania informácií na internete to môže hrať kľúčovú rolu, čo vedie k nízkej viditelnosti overených informácií, alebo, čo je ešte viac alarmujúce, ukazovaniu neoverených informácií na vrchole výsledkov vyhľadávania.
Povedal Kevin Aslett, vedúci štúdie a profesor Univerzity strednej Floridy.
Tieto zistenia zvýrazňujú potrebu programov mediálnej gramotnosti, ktoré by mali využívať overené metódy a potrebu vyhľadávacích nástrojov investovať do riešení výziev identifikovaných v tejto štúdii.
Zhodnotil Joshua A. Tucker, profesor politológie a spoluautor štúdie.
Ako sa brániť dezinformáciám?
Overovanie informácií na internete je napriek výsledkom štúdie základným princípom, ktorým sa treba riadiť v internetovom priestore. Pre správne overovanie informácií sa ale treba riadiť niekoľkými základnými princípmi.
Neprehliadnite
Pri posudzovaní pravdivosti informácií treba brať ohľad na to, či čerpáme zdroje z renomovaného novinárskeho zdroja alebo nie.
Dôveryhodné zdroje sa vyznačujú odkazovaním na svoje zdroje, uvádzaním autora článku, oddelením spravodajskej sekcie od komentárovej, uvádzaním dátumu publikácie či zverejňovaním vlasteneckých štruktúr.
Dezinformácie často apelujú na city, sú písané neformálnym jazykom, vyvolávajú pocity nenávisti a/alebo strachu voči istej skupine ľudí. K informáciám sa stavajú nekriticky, alebo zámerne zlepšujú obraz len na jednu stranu mince.
Myslieť tiež treba na to, či je cieľom autora článku len vecne informovať o danej problematike, predávať svoj produkt alebo ovplyvňovať verejnú mienku. Taktiež berme ohľad na to, že ľahšie uveríme informáciám, ktoré sedia do našej predstavy o svete.
Tomu, ako sa nenechať oklamať dezinformáciami sa do hĺbky venujeme v tomto článku.
Komentáre