Odkiaľ sa vzala zvláštna žiara v našej Slnečnej sútave?
Naša Slnečná sústava má o niečo viac svetla, než by mala mať. Ako vzniklo?
Ak sa pozrieme na nočnú oblohu, všimneme si okrem svietiaceho Mesiaca aj množstvo žiarivých hviezd vypĺňajúcich tmavý priestor. Naša Slnečná sústava je však o niečo svetlejšia, než sa nám môže zdať.
Ako informuje portál NASA, autori novej štúdie analyzovali 200-tisíc záberov z Hubblovho esmírneho ďalekohľadu, z ktorých merali jas oblohy, ktorý voľným okom neuvidíme. Išlo o ambiciózny projekt SKYSURE, ktorý chcel vedieť či v sústave ostane nejaké svetlo, ak vylúčime to od Slnka, planét, hviezd, galaxií a prachu.
Po množstve meraní môžu vedci sebavedomo usúdiť, že naša Slnečná sústava má drobné množstvo svetla, ktoré pochádza zo zdanlivo neznámeho zdroja. Toto svetlo prirovnávajú autori k 10 svetluškám na celej nočnej oblohe.
„Je to akoby ste vypli v uzavretej miestnosti všetky svetlá a stále by ste videli zo stien a stropu vychádzať zvláštnu žiaru,“ vysvetľuje NASA.
Podľa autorov výskumu je jednou z možností existencia jemnej sféry prachu vo vnútornej časti Slnečnej sústavy. Táto sféra vznikla z komét a dokáže odrážať slnečné svetlo. Ak by sa existencia tejto jemnej vrstvy prachu potvrdila, naša Slnečná sústava by mala novú časť, z ktorej sa skladá. Nový výskum sa opiera o pozorovania sondy New Horizons z minulého roku. V rámci tohto merania vedci taktiež zisťovali jas vesmíru na pozadí a rovnako zistili mimoriadne jemnú žiaru.
Zvláštna žiara
Sonda New Horizons sa však v tej dobe nachádzala približne 8-miliárd km od Slnka, teda mimo sféry vesmírneho prachu. Zdroj žiary bol v tomto prípade o niečo vzdialenejší ako ten, ktorý zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Rovnako ako v tomto prípade, aj v prípade meraní sondy New Horizons ostáva pôvod žiary nevysvetlený. Teórie sa líšia, od rozkladu temnej hmoty až k neznámej populácii vzdialených galaxií.
Neprehliadnite
„Žiara odhalená Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom je o niečo silnejšia. Predpokladáme, že ide o lokálny fenomén, nie o niečo spoza hraníc sústavy,“ vysvetľuje Tim Carleton z Arizona State University.
Viac ako 95% fotónov, ktoré Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytí na záberoch, pochádzajú zo vzdialenosti menšej ako 4-miliardy km od Zeme. Už od počiatku tohto projektu vedci neprideľovali týmto fotónom žiadnu dôležitosť. Oveľa viac ich zaujímali menšie objekty, napríklad vzdialené hviezy či galaxie. Nepovšimnuté fotóny však ukrývajú dôležité informácie a aj pomocou nich sa vedcom podarilo odhaliť jemnú žiaru vo vnútornej časti Slnečnej sústavy.
Ak by sa vo vnútornej časti Slnečnej sústavy (pozn. redakcie: v priestore medzi Merkúrom a Marsom) nachádzala tenká vrstva prachu, tá by dokázala odraziť lúče Slnka a vyprodukovať jemnú žiaru, zaznamenanú Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom. Zatiaľ však ide len o teóriu, no ak by sa potvrdila, oblak by vyzeral podobne, ako na ilustrácií nižšie.
Vedci sa aj naďalej pokúšajú určiť zdroj zvláštneho svetla. Vedúcou teóriou ostáva existencia hypotetickej tenkej prašnej obálky, ktorá odráža minimálne množstvo slnečného svetla a vytvára tak záhadnú žiaru, ktorú sa vedcom podarilo na záberoch Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu zaznamenať.
Komentáre