Od programu Apollo sa nevedelo, ako tieto lunárne sopečné horniny vznikali: Nová práca po desaťročiach túto záhadu uzatvára
Autori nového výskumu odhalili ako sa na povrch Mesiaca dostali špecifické sopečné horniny a ako vlastne vznikli.
Výskumníci z University of Bristol v novej štúdii odhalili dôležitý proces, ktorý mohol viesť k vytvoreniu jedinečného typu horniny na Mesiaci. Vďaka tomuto výskumu môžu vysvetliť netradičnú kompozíciu tohto materiálu a zároveň aj to, prečo sa takýto materiál na Mesiaci vôbec nachádza.
Touto zvláštnou horninou je typ lávovej horniny, ktorá vzniká cez špecifickú chemickú reakciu. Tú sa vedcom podarilo odhaliť vďaka izotopickej analýze vzoriek a laboratórnymi experimentami, pri ktorých sa pracovalo s vysokými teplotami.
Autori štúdie vysvetľujú, že táto reakcia sa odohrala hlboko vo vnútri mesiaca, pred približne 3,5-miliardami rokov. Reakcia obsahovala výmenu železa v magme s horčíkom v okolitých horninách. To zmenilo chemické a fyzikálne vlastnosti roztavenej horniny.
“Pôvod sopečných lunárnych hornín je fascinujúci príbeh, ktorý zahŕňa lavínu nestabilných kryštálov, ktoré vznikli ochladzovaním prastarého lávového oceánu. Tento proces prebiehal po celom Mesiaci,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Tim Elliott.
Hlavným cieľom práce bolo popísať históriu špecifického typu magmy, ktorá sa objavuje len na Mesiaci. Výskumníci ale mali problém vysvetliť, ako sa tieto magmové horniny dostali na povrch, kde ich našli astronauti programu Apollo. Už od 60. a 70. rokov americká NASA vedela, že v určitých častiach na povrchu Mesiaca možno nájsť prekvapivo vysoké koncentrácie titánu. Až neskoršie pozorovania družíc odhalili, že magmové horniny bohaté na titán sa nachádzajú po celom Mesiaci.
“Až donedávna naše modely nedokázali rekonštruovať kompozíciu magmy, ktorá by sa zhodovala s chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami magmy bohatej na titán. Obzvlášť náročné bolo vysvetliť ich nízku hustotu. Práve tá im umožnila dostať sa na povrch pred približne 3,5-miliardami rokov,” tvrdí spoluautor štúdie, Martijn Klaver.
Geologická aktivita na Mesiaci
V rámci štúdie vedci prostredníctvom laboratórnych experimentov dokázali napodobniť tieto špecifické magmové horniny pomocou experimentov, počas ktorých pracovali s vysokými teplotami. Merania zároveň odhalili výraznú izotopickú kompozíciu materiálu, ktorá vedcom ponúkla viac informácií o reakciách, prostredníctvom ktorých tieto magmové horniny vznikli.
Neprehliadnite
Dnes už vieme, že náš Mesiac bol kedysi dávno sopečne aktívny. Všeobecne sa predpokladá, že všetka geologická činnosť na Mesiaci skončila pred približne 3-miliardami rokov, no dáta z čínskej misie Chang’e-5 naznačujú, že naša prirodzená družica mohla byť geologicky aktívna o niečo dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo.
Náš Mesiac vznikol po zrážke Zeme s protoplanétou o veľkosti Marsu, ktorá sa nazýva Theia. Po zrážke sa okolo Zeme vytvoril obrovský prstenec hmoty, z ktorého sa formoval Mesiac. Novšie štúdie naznačili, že naša prirodzená družica vznikla hneď. Podľa týchto teórií sa po náraze uvoľnil jeden obrovský kus hmoty, z ktorého sa Mesiac vyformoval za veľmi krátky čas.
Komentáre