Obsahovala Zem vodu v čase svojho vzniku? Vedci zistili niečo, čo je v rozpore s astrofyzikálnými modelmi rannej Slnečnej sústavy
Zem musela obsahovať vodu už vo svojich základoch, keď sa na seba nabaľovali drobné čiastočky materiálu. Vedci ale narazili aj na problém.
Naše Slnko a planéty Slnečnej sústavy vznikli pred približne 4,5-miliardami rokov. Formácia planét začínala od drobných zrniečok prachu, ktoré sa na seba postupne nabaľovali, až kým nevznikali väčšie a väčšie objekty.
Podobnú evolučnú dráhu má aj naša Zem, no v tomto prípade sa vedci snažia zistiť jedno. Ukrývala sa voda už v základných stavebných kameňoch planéty, alebo sme ju získali až o čosi neskôr, napríklad prostredníctvom asteroidov a iných kozmických objektov? Výskumníci z inštitútu Caltech sa pokúsili na túto otázku nájsť odpoveď tým, že spojili dáta meteoritov s termodynamickými modelmi.
Štúdia jasne dokazuje, že už prvé planetezimály, teda prvotné zárodky protoplanét a neskôr aj planét, museli vzniknúť za prítomnosti vody. Tieto výsledky napádajú existujúce astrofyzikálne modely rannej Slnečnej sústavy.
Výskumníci majú vzorky prvých rokov Slnečnej sústavy vo forme železných meteoritov. Ide o objekty, ktoré vznikali ako planetezimály, no niečo zabránilo, aby naberali viac materiálu a stali sa z nich planéty. Tieto drobné objekty leteli Slnečnou sústavou miliardy rokov, až kým nakoniec neskončili na našej planéte.
Tieto železné meteority majú rovnakú kompozíciu ako všetky objekty na počiatku Slnečnej sústavy. Na základe toho môžu vedci lepšie pochopiť v akom prostredí vznikali a či základné stavebné kamene Zeme vznikli na okraji sústavy, kde mohol vzniknúť ľad, alebo sa vyformovali bližšie k Slnku. Ak by vznikali blízko pri Slnku, radiácia by vyparila akúkoľvek vodu a vznikli by vyprahnuté planéty. V tomto prípade by musela Zem získať vodu z nejakého iného zdroja.
Neprehliadnite
Železné meteority samé o sebe vodu neobsahujú, no vedci dokážu zistiť, či ju niekedy dávno mali. Keď sa voda stretne zo železom, vytvára hrdzu, ktorá má niekoľko komponentov. Planéta Mars je napríklad celá pokrytá hrdzavým oxidom železa, čo vedcom napovedá, že kedysi dávno mala vodu.
Koľko železa „zmizlo“ z meteoritov
Ani oxid železa sa už dnes nezachoval, no výskumníci dokázali zistiť koľko železa v meteoritoch oxidovalo
“Železné meteority vedecká komunita častokrát prehliada, no obsahujú naozaj veľa informácií o tom, ako Slnečná sústava vznikala, ak viete ako tieto signály čítať,” tvrdí Paul Asimow, jeden z autorov štúdie.
Ukázalo sa, že meteoritom, ktoré mali pochádzať z vnútornej Slnečnej sústavy, chýbalo približne rovnaké množstvo železa ako meteoritom z vonkajšej sústavy. Obe skupiny museli teda vznikať v prostredí, kde sa nachádzala aj voda. Zároveň to naznačuje, že naša planéta mala vodu už v základoch svojho vzniku. Autori štúdie tvrdia, že ak sa voda nachádzala v Zemi už od základov, potom sa mohli v základoch nachádzať aj iné dôležité látky, napríklad uhlík a dusík.
Autori štúdie zároveň tvrdia, že ak Zem obsahovala vodu od začiatku, potom vnútorná časť Slnečnej sústavy mohla byť v minulosti chladnejšia, než sme predpokladali.
Štúdia však odhalila len vodu, ktorá sa použila na oxidáciu železa. Vedci teda nemajú predstavu o zvyšku vody, z ktorej by na Zemi vznikli oceány. Je teda možné, že neskôr na Zem dopadli materiály, ktoré boli bohatšie na vodu.
Komentáre