Obrovské planéty majú tendenciu vytláčať iné svety z obývateľnej zóny
Nová štúdia dokazuje, že plynné obry nechránia v iných sústavách menšie planéty, naopak, spôsobujú im chaos a peklo.
Mnohí vedci sa zastávajú názoru, že ak by Jupiter neexistoval, život na Zemi by nebol možný. Najväčšia planéta Slnečnej sústavy totiž svojou gravitačnou silou pomáha odkloniť inak rizikové kozmické objekty.
Na Zemi mohol vzniknúť život aj kvôli tomu, že naša planéta čelí výrazne menšiemu množstvu apokalyptických asteroidov. Počas svojej evolúcie Zem síce čelila niekoľkým masívnym vesmírnym objektom, no vzhľadom na iné kozmické telesá v sústave je relatívne pokojná. Nový výskum z University of California, Riverside ale dokázal, že by stačilo len málo a situácia by bola iná.
Gigantické plynné obry podobné Jupiteru totiž nebývajú typicky na strane menších obývateľných planét. Simulácie ukázali, že plynné obry v sústavách bežne menšie planéty “vykopnú” z obývateľnej zóny a tým úplne rozbijú akékoľvek stabilné podnebie, ktoré by mohli mať. Obývateľná zóna predstavuje ideálnu vzdialenosť, v ktorej planéta dokáže udržať na svojom povrchu vodu v tekutom skupenstve.
Autor práce študovali sústavu HD 141399, ktorá sa skladá zo štyroch obrích planét. Tie sa nachádzajú ďalej od svojej hviezdy, podobne ako Jupiter a Saturn.
“Sústava HD 141399 predstavuje miesto, kde nájdeme štyri Jupitery, ktoré skôr pripomínajú demolačné gule,” vysvetľuje Stephen Kane, autor štúdie.
Plynné obry spôsobujú v sústave chaos
Kane vytvoril niekoľko simulácií, v ktorých simuloval planétu podobnú Zemi v obývateľnej zóne hviezdy a plynných obrov, ktorí sa od hviezdy nachádzajú ďalej. Cieľom simulácií bolo zistiť, či dokáže druhá Zem existovať na stabilnej obežnej dráhe v obývateľnej zóne. Ukázalo sa, že áno, no vhodných konfigurácií je len pár. V drvivej väčšine prípadov plynný obor svojou gravitáciou vykopol planétu z obývateľnej zóny.
Neprehliadnite
Druhý scenár sledoval čo sa stane, ak sa veľká planéta nachádza priamo uprostred obývateľnej zóny. Ukázalo sa, že by nastal podobný prípad. Tu použil autor ako model sústavu GJ 357, ktorá od nás leží 30 svetelných rokov. V tejto sústave nájdeme gigantickú planétu, ktorá leží priamo uprostred obývateľnej zóny. Predpokladá sa, že nejde o terestriálnu planétu, teda planétu podobnú Zemi.
Simulácie v tomto prípade ukazujú, že aj tu existuje pár konfigurácií, kedy by mohla druhá Zem existovať relatívne stabilne. V tomto prípade by ale planéta mala mimoriadne eliptickú obežnú dráhu. Takýto svet by vstupoval a vystupoval z obývateľnej zóny, čo by malo naozaj chaotický dopad na podnebie planéty.
“Táto štúdia má byť akýmsi varovaním, že planéta v obývateľnej zóne ešte neznamená, že je skutočne obývateľná. Zdá sa, že môžeme byť naozaj vďační tomu, že sa Jupiter správa tak, ako sa správa,” tvrdí Kane.
Dnes vieme, že obývateľnosť planéty určuje množstvo komplexných faktorov a malý detail môže zmeniť osud celého sveta. Výskumníci stále nepoznajú všetky premenné, ktoré ovplyvňujú ako planéta nakoniec skončí.
Komentáre