Objav starovekých malieb odhaľuje, že Sahara bola pred 4000 rokmi radikálne odlišným miestom, než je dnes
Nové objavy ukazujú, že pred tisícročiami ľudia žili na Sahare a venovali sa chovu dobytku.
Výskumníci z Macquaire University odhalili v púšti Atbai nové jaskynné maľby. Tie archeológom ukázali, že kedysi dávno mohla byť Sahara zeleným a úrodným prostredím.
Archeologické výskumy v púšti prebiehali počas rokov 2018 a 2019. Počas tohto obdobia identifikovali vedci až 16 nových miest, kde sa nachádzajú jaskynné maľby. Všetky miesta sa nachádzali v oblasti Wadi Halfa, v jednej z najdezolátnejších a najsuchších oblastí Sahary. Maľby sa datujú 4-tisíc rokov do minulosti a takmer všetky zachytávajú dobytok.
“Prekvapilo nás, že sme objavili dobytok vyobrazený na kamenných stenách. Vieme, že dobytok potrebuje prístup k množstvu vody a trávy. Nedokázal by prežiť v prostredí, ktoré predstavuje Sahara dnes,” vysvetľuje doktor Julien Cooper, jeden z autorov štúdie.
Práve vyobrazenie týchto zvierat výskumníkom ukazuje, že Sahara mohla pred tisícročiami vyzerať úplne inak, než vyzerá dnes. Primitívne umenie objavené v južnej časti Sudánu tak isto prezentuje Saharu ako trávnatú savanu s riekami, mokraďami a jazierkami. Aj na základe toho vedci predpokladajú, že kedysi dávno tu mohli žiť rôzne zvieratá.
Predstava zelenej Sahary už bola dokázaná minulými archeologickými a klimatickými výskumami. Experti v odbore nazývajú zelenú Saharu “vlhkým obdobím Afriky”. Toto obdobie začalo podľa dôkazov pred 15-tisíc rokmi a skončilo pred 5-tisíc rokmi.
Populácia žijúca na Sahare
Na skalných maľbách sa nachádzajú aj ľudia, ktorí vyzerajú, akoby dobytok dojili. To môže naznačovať, že v období vzniku malieb žili v zelenom prostredí Sahary pastieri až do začiatku tretieho alebo druhého tisícročia pred Kristom. Po tomto období vďaka oveľa nižšiemu množstvu zrážok chov dobytka nebol v tomto prostredí možný.
Neprehliadnite
Po konci Afrického vlhkého obdobia sa začali jazerá a rieky postupne vysúšať a piesok pokryl mŕtve pastviny. V tomto období väčšina populácie Saharu opustila a išla hľadať domov bližšie k Nílu.
“Púšť Atbai okolo Wadi Halfa sa stala kompletne vyľudnená. Tí, ktorí ostali, sa museli vzdať chovu dobytka, oviec a kôz,” tvrdí Cooper.
Táto zmena by výrazne ovplyvnila životy obyvateľov. Ako autori štúdie vysvetľujú, dotkla by sa ich stravovania, migrácie a straty identity pre ľudí, ktorí sa dlhú dobu venovali chovu dobytka. Dodnes predstavuje dobytok symbol identity pre ľudí naprieč južným Sudánom a v častiach východnej Afriky. Dobytok sa uznáva a hrá mimoriadne dôležitú úlohu pri pohreboch. Lebky dobytka zvyknú označovať hroby a objavujú sa aj pri karoch.
Autori novej štúdie prinášajú na svetlo obdobie, ktoré formovalo identitu ľudí žijúcich v dnes jednom z najnehostinnejších miest na svete. Sahara pred tisícročiami vyzerala úplne inak a cez maľby na kameni sa dozvedáme, že bola domovom pre mnohých ľudí.
Komentáre