Nový objav na Mesiaci naznačuje, že naša prirodzená družica, je Zemi viac podobná, než sme si doposiaľ mysleli
Mesiac, prirodzená družica Zeme, odhaľuje ďalšie tajomstvo. Vedci si všimli proces, ktorý sme doteraz za hranicami našej planéty nepozorovali.
Nové vedecké prístroje pomohli vedcom odhaliť doteraz nepozorované vulkanické procesy na Mesiaci. Tieto procesy si doteraz vedci mohli všímať len na Zemi, informuje Inštitút planetárnych vied.
Dlhú dobu sa predpokladalo, že všetky krátery na prirodzenej družici Zeme vznikli sopečnými procesmi. Až štúdia viažuce sa na vesmírny program Apollo dokázali, že všetky krátery na povrchu Mesiaca vznikli dopadom iných kozmických objektov. Mesiac mal v minulosti dostatok vulkanickej aktivity a predpokladá sa, že približne 16% povrchu pokrýva čadič, ktorý vznikol vychladnutím lávy na povrchu Mesiaca. Vedci si však nevšimli dôkazy hrubšej kremičitej lávy, ktorá sa na Zemi bežne spája so sopečnými procesmi.
V rámci novej štúdie vedci nahliadli pod povrch Mesiaca pomocou vedeckých prístrojov pracujúcich v mikrovlnnom spektre elektromagnetického žiarenia. Tieto prístroje sa nachádzali na palube čínskych misií Chang’e 1 a Chang’e 2. Vďaka nim dokázali vedci nahliadnuť pod povrch a všimli si, že štruktúra Compton-Belkovich, o ktorej vedci predpokladali, že by mohlo ísť o sopku, žiari v mikrovlnnom spektre.
„Pozorovania naznačujú, že je tento predpokladaný vulkán horúci. Nie je horúci na povrchu, ako by nám to ukázalo infračervené spektrum, ale pod povrchom. Predpokladáme, že toto teplo pochádza zo štruktúry nachádzajúcej sa hlbšie v kôre Mesiaca,“ tvrdí Matthew Siegler, jeden z autorov štúdie.
Unikátna štruktúra pod povrchom Mesiaca
Siegler konštatuje, že štruktúru Compton-Belkovich vedci dlhšiu dobu považovali za sopku. Najnovšia štúdia dokazuje, že táto štruktúra jasne žiari v mikrovlnnom spektre, čiže s najväčšou pravdepodobnosťou sa pod ňou ukrýva zdroj tepla. Predpokladá sa, že poslednýkrát erupcia tohto vulkánu nastala pred 3,5-miliadami rokov. Teplo preto nepochádza z roztavenej lávy, no vedci sa domnievajú, že teplo vytvára rozpad rádioaktívnych prvkov. Jediný druh horniny ktorá môže ukrývať dostatočné množstvo rádioaktívnych prvkov je žula.
Autori štúdie tvrdia, že kedysi dávno sa pod relatívne veľkou sopkou na Mesiaci nachádzala žulová magmová komora. Tvrdia, že takéto štruktúry nachádzame na Zemi. Pod povrchom Mesiaca sa nachádza takzvaný batolit, teda teleso vznikajúce stuhnutím magmy pod zemským povrchom. Tieto štruktúry môžu mať rozlohu až tisícov kilometrov štvorcových.
Neprehliadnite
Žula, alebo inak aj granit, je vyvretá hornina, ktorá vzniká, keď magma pod povrchom Zeme vytuhne. Tento typ horniny nenachádzame okrem Zeme nikde inde v Slnečnej sústave. Tento objav odhaľuje ďalšiu fascinujúcu vec o Mesiaci, prirodzenej družici Zeme. Autori štúdie sa mohli k objavu dopracovať vďaka tomu, že Čínska vesmírna agentúra uvoľnila všetky dáta verejnosti. Ukázalo sa, že aj pod povrchom Mesiaca mohla vzniknúť žula, ktorá sa tvorí, keď sa magma pod povrchom nedokáže dostať na povrch a tuhne pod zemou. Na základe tohto objavu budú môcť vedci lepšie popísať ako sa Mesiac postupom času vyvíjal.
Komentáre