Budú astronauti na Mesiaci piť sopečnú vodu? Nová štúdia prichádza s prekvapivými závermi, ktoré len málokto čakal
Pred niekoľkými miliardami rokov vyzeral Mesiac úplne inak. Tenká atmosféra a polárne čiapočky mohli byť viditeľné aj zo Zeme.
Pred niekoľkými miliardami rokov sa na povrchu Mesiaca odohrala séria sopečných erupcií, ktorá pokryla obrovskú časť povrchu lávou. Postupom času láva chladla a vytvorila temné regióny označujúce sa ako Maria alebo mesačné more. Dnes ide o jednu z najvýraznejších charakteristík našej prirodzenej družice.
Vedci z univerzity Colorado Boulder vo svojej novej štúdii píšu o ďalšom výraznom dopade erupcií na povrch Mesiaca. Naznačujú, že sopečné explózie viedli k vytvoreniu vrstiev ľadu na póloch, ktoré môžu v niektorých prípadoch merať až 30 metrov.
„Predstavujeme si to ako mráz na Mesiaci nabaľujúci sa na seba postupom času,“ vyjadril sa Andrew Wilcoski, vedúci autor štúdie.
Práca Wilcoskiho a jeho tímu sa zakladala na simuláciách rekonštruujúcich podmienky na povrchu Mesiaca v dobách, kedy ešte na našej planéte neexistoval komplexný život. Podarilo sa im zistiť že počas početných sopečných explózií zo sopiek uniklo aj veľké množstvo vodnej pary. Tá sa usadila na povrchu a v niektorých kráteroch vytvorila ložiská ľadu, ktoré môžu pretrvávať dodnes. Ak by v tomto období existovali ľudia, tí by si mohli ľadovú pokrývku všimnúť v úzkom okne medzi dňom a nocou.
Polárne čiapočky
Ľad, ktorý dokázal pretrvať miliardy rokov v trvalo tienených kráteroch bude kľúčovou surovinou pre astronautov, vracajúcich sa na povrch Mesiaca v rámci programu Artemis. Ľad však nebude len zdrojom pitnej vody, no zároveň aj zdrojom paliva pre potenciálne vesmírne misie.
„Je možné, že päť až desať metrov pod povrchom nájdeme veľké ľadovce,“ vyjadril sa spoluautor štúdie, Paul Hayne.
Nová štúdia sa pridáva k rozrastajúcemu sa množstvu podobných prác, podľa ktorých sa na Mesiaci nachádza oveľa viac vody, než sa predpokladá. V roku 2020 štúdia odhadla, že približne 15-tisíc štvorcových km povrchu dokáže udržať vodu, obzvlášť pri póloch Mesiaca. Odkiaľ sa voda vzala ale ostáva nejasné. Nová štúdia tvrdí, že vulkanizmus môže byť jedným z potenciálnych zdrojov. Pred dvoma až štyrmi miliardami rokov bol povrch Mesiaca chaotickým miestom a sopečná činnosť tu bola bežná.
Neprehliadnite
Štúdia z Lunar and Planetary Institute dokazuje, že lunárne sopky vylučovali obrovské množstvo oxidu uhoľnatého a vodnej pary. Oblaky plynu mohli vytvárať krátkodobé a tenké atmosféry. Predpokladá sa že pred niekoľkými miliardami rokov Mesiac zažil jednu erupciu každých 22-tisíc rokov. Výskumníci prostredníctvom simulácie sledovali pohyb sopečných plynov a ich pomalý únik do vesmíru. Simulácia ukázala, že až 41% vody vylúčenej sopkami, mohlo dopadnúť na povrch Mesiaca vo forme ľadu.
Atmosféra vytvorená vplyvom vulkanizmu trvala približne tisíc rokov, čo je dostatok času na formáciu ľadu na povrchu. Podľa vedcov sa v minulosti na Mesiaci nachádzalo toľko ľadu, že sa vytvorili polárne čiapočky, ktoré boli pozorovateľné zo Zeme.
Komentáre