Nová teória vysvetľuje, prečo sme ešte nenašli žiadne stopy inteligentného života za hranicami Zeme
Fermiho paradox poukazuje na to, že Mliečna dráha by mala byť živým miestom, no napriek tomu sme zatiaľ nič nenašli.
Nachádza sa inteligentný život za hranicami našej sústavy? Túto otázku si pravdepodobne kladie každý z nás a niekoľko vedeckých projektov sa zameriava čisto len na hľadanie stôp po technologicky vyspelej civilizácii, napríklad iniciatíva Breakthrough Listen alebo známejšie SETI.
Napriek našim snahám sme však žiadne stopy po inteligentnej civilizácii neobjavili. Fermiho paradox hovorí, že len v našej Mliečnej dráhe by sa malo nachádzať niekoľko vyspelých civilizácií, no napriek tomu sme neobjavili žiadne znaky toho, že to tak je. Fermiho paradox vznikol na základe otázky amerického fyzika, Enrica Fermiho, ktorý sa spýtal jednoduchú otázku: „Kde sú všetci?“
Odvtedy vzniklo množstvo štúdií, ktoré sa fermiho paradox pokúšali vysvetliť. Podľa názoru niektorých vedcov sme vo vesmíre prvou technologicky vyspelou civilizáciou, zatiaľ čo iní tvrdia, že vo vesmíre možno existuje niečo, kvôli čomu sú iné civilizácie ticho a ukrývajú sa. Tento mesiac sa však na portáli ArXiv objavila zaujímavá teória, ktorá ponúka na vec trochu iný pohľad.
Autorom štúdie je Amri Wandel, ktorý sa domnieva, že mimozemské civilizácie sú príliš zaneprázdnené tým, aby hľadali život vo vesmíre. Jeho štúdia pracuje s dvoma základnými predpokladmi. Prvým je, že mimozemské civilizácie sa nestarajú o to, či existuje život aj na iných planétach. Druhým predpokladom je, že by sa o to zaujímali, ak by ho vedeli objaviť.
Čakajú na nás?
Lenže čo by mohlo viesť mimozemské civilizácie k tomu, aby sa nestarali o život na iných planétach? Wandel teoretizuje, že možno sa život, či už v jednoduchej alebo komplexnejšej forme objavuje vo vesmíre často, infomuje Universe Today. V tomto prípade by jednoducho nemali dostatok zdrojov na to, aby preskúmali všetky planéty a na každú z nich posielali správy.
Neprehliadnite
Astronómovia objavujú čoraz viac planét v obývateľnej zóne hviezdy. Predpokladajú, že len v našej galaxii sa ich nachádza oveľa viac. Ak aspoň polovica z nich dokáže podporovať život, možno je Mliečna dráha skutočne tak rušným miestom, ako si to predstavoval astronóm Frank Drake.
Nie všetky planéty budú domovom pre inteligentné formy života. Ak existuje v našej galaxii technologicky vyspelá civilizácia, možno už objavila život za hranicami svojej sústavy. Boli to jednoduché organizmy, a preto hľadanie ďalšieho života nie je pre ňu už zaujímavé.
Ak sa však na planéte vyvinie inteligentný život, potom už začne mimozemskú civilizáciu tento svet zaujímať. Fermiho paradox zároveň tvrdí, že inteligencia možno nebude až tak častá ako život sám. Lenže ako by mimozemská civilizácia poznala, na ktorých planétach sa nachádza inteligentný život?
Autor práce navrhuje, že mimozemšťania v našej galaxii možno čakajú na signál, ktorý im my sami pošleme. Už pred približne 100 rokmi sme do vesmíru poslali prvú správu, hoci neúmyselne. Prvým našim vysielaním boli rádiové a televízne signály. Tým sa podarilo uniknúť do vesmíru a dostať sa až za hranice sústavy. Viacerí experti sa však zhodujú na tom, že tieto signály by boli nezachytiteľné už po prvom svetelnom roku cestovania.
Wandel vo svojej práci naznačuje, že sme ešte neobjavili život za našou Slnečnou sústavou preto, lebo si vyspelé civilizácie nevšimli, že sme inteligentní.
Komentáre