Nie je to len o sile: Ovládnuť planétu pomohla Tyrannosaurom ich mimoriadna inteligencia
Pomocou počítačovej tomografie dokázali vedci nahliadnuť do útrob lebky jedného z najhrozivejších tvorov, aký kedy po povrchu Zeme kráčal.
Prvé kostry Tyranosaura Rexa vedci objavili už v roku 1912, no v tomto roku len ťažko chápali, ako mohli tak obrovské tvory kedysi na planéte žiť. Henry Fairfield Osborn bol mužom, ktorý tyranosaura pomenoval a vedel, že kľúčom k pochopeniu tohto neľútostného predátora bol jeho mozog.
V tom sa však ukrýval najväčší problém. Mozgové tkanivo sa rozkladá krátko po smrti tvora, preto bolo jasné že skutočný mozog Tyrannosaura Rexa vedci nikdy v rukách držať nebudú, no aspoň časť otázok by mohla zodpovedať lebka dinosaura, presnejšie dutina, v ktorej sa kedysi ukrýval jeho mozog. Na základe tohto priestoru by výskumníci získali lepšiu predstavu o veľkosti, tvare a rozmerov jeho mozgu, vysvetľuje portál Science Focus.
Lenže jediný spôsob ako nahliadnuť do lebky dinosaura bolo rozrezať ju a tým pádom zničiť mimoriadne vzácny nález, čo v tej dobe vedci chápali ako „nutnú obetu v mene vedy“. Vedecké práce však dokázali vyčítať len to, že dinosaury mohli mať typický mozog, ktorý si spájame s jaštermi, viac z lebky zistiť nedokázali.
Prelom prišiel v 90. rokoch s vývojom Počítačovej tomografie alebo CT-čka. Tento prístroj umožnil paleontológom nahliadnuť do lebky dinosaura bez toho, aby ju poškodili. S rozmachom počítačovej tomografie sa objavili prelomy nielen v medicíne, ale aj paleontológii. Zmenilo sa aj naše chápanie mozgu dinosaurov.
Mimoriadna inteligencia
Najstaršie jedince mali skutočne malý a jednoduchý mozog, ktorý sa od iných jašterov veľmi nelíšil. Niektoré dinosaury si tento jednoduchý mozog ponechali, príkladom je Stegosaurus žijúci pred približne 150-miliónmi rokov. Stegosaurus sa stal terčom „posmechu“ v mnohých knihách spomínajúcich jeho mozog o veľkosti orieška. Zároveň však išlo o nie úplne presnú charakterizáciu pre všetky dinosaury, ktoré sa chápu ako obrovské, no primitívne tvory, neprispôsobené na prostredie, v ktorom žijú.
Neprehliadnite
Niektoré dravé dinosaury, napríklad Velociraptor alebo aj spomínaný T. Rex, sú známe pre ostré zuby a ešte ostrejšie pazúre, no tieto tvory prekvapovali svojou inteligenciou a bystrými zmyslami. Menšie a rýchle dinosaury mali najväčšie mozgy a s najväčšou pravdepodobnosťou sa radili k najinteligentnejším tvorom vtedajšej doby. Výskumy však odhalili aj to, že Velociraptory mali mimoriadne dobre vyvinutý čuch, na základe ktorého dokázali lokalizovať svoju korisť. Záhadou však ostáva to, do akej miery a či vôbec využívali svoju inteligenciu pri love.
Čo však prekvapí je fakt, že inteligenciou sa môže pýšiť aj jeden z najobávanejších predátorov dinosaurej éry, Tyrannosaurus Rex. Niektoré výskumy naznačujú, že jeho inteligenciu možno porovnávať s inteligenciou šimpanza. Inteligencia spolu s bystrými zmyslami je zárukou toho, že T. Rex je pravdepodobne najnebezpečnejší predátor, aký na Zemi žil.
Komentáre