Nástup suchozemských rastlín bol dej, ktorý sa ozýval naprieč celou planétou: Prvé rastliny priniesli tieto drastické zmeny
Podľa autorov novej štúdie to boli práve suchozemské rastliny, ktoré vydláždili cestu dinosaurom.
Rastliny sa na súši začali vyvíjať pred približne 430-miliónmi rokov, keď ešte boli kontinenty spojené do obrovského celku, ktorý nazývame Pangea. Vedci z University of Southampton tvrdia, že táto evolúcia vyvolala náhlu zmenu v kompozícii kontinentov.
Vo svojej práci sa totiž zamerali na lepšie pochopenie suchozemských rastlín a ich vplyvu na chemickú kompozíciu Zeme za posledných 700-miliónov rokov. Výsledky výskumu poukazujú na to, že rozmnožovanie suchozemských rastlín kompletne transformovalo biosféru Zeme, vrstvu kde sa nachádzajú živé organizmy. Zároveň je možné, že tento rozkvet rastlinstva vydláždil dinosaurom cestu. Tí sa objavili približne 200-miliónov rokov po rastlinách.
Rastlinstvo výrazne ovplyvnilo riečne systémy planéty. Začali vznikať meandrujúce rieky, bahnisté záplavové oblasti, ale aj pevnejšia pôda. Za všetky zmeny môže rozvoj koreňových systémov rastlín, vďaka ktorému mohlo vzniknúť rozkladaním skál obrovské množstvo bahna. Išlo o zmenu, ktorá zasiahla nielen povrch planéty, ale aj jej hlbšie vrstvy. Rieky transportovali bahno do oceánov, ktoré následne kleslo ku dnu a v subdukčných zónach sa dostávalo do zemského plášťa. Tam ho obrovské teploty roztavili a následne mohli vzniknúť nové typy hornín.
Keď sa nové horniny kryštalizujú, uväznia v sebe časť svojej histórie.
„Na základe toho sme vytvorili teóriu o tom, že vývoj rastlinstva musel drasticky spomaliť transport bahna do oceánov a dôkazy o tomto procese by sa mali nachádzať vo vzorkách hornín,“ vysvetľuje doktor Tom Gernon, z University of Southampton a jeden z autorov štúdie.
Drastická zmena
Vedci sa túto hypotézu rozhodli potvrdiť. Študovali databázu pozostávajúcu z viac ako 5-tisíc vzoriek zirkónových kryštálov. Tie vznikli v láve nachádzajúcej sa v subdukčných zónach na oceánskom dne. Ide prakticky o časové kapsule, ktoré vedcom dokážu prezradiť informácie o chemickom zložení Zeme v dobe, kedy sa kryštalizovali.
Neprehliadnite
Analýza potvrdila dramatickú zmenu v chemickej kompozícii pôdy, z ktorej sa skladajú kontinenty Zeme. Táto zmena takmer dokonale sadla na obdobie spájajúce sa s rozvojom suchozemských rastlín. Výskumníci v kryštáloch zirkónu pozorovali výrazné spomalenie transportu sedimentov do oceánov, presne tak, ako ich hypotéza predpovedala.
„V našej práci dokazujeme, že vegetácia nezmenila len povrch našej planéty, no výrazne ovplyvnila dynamiku prebiehajúcu v tom čase v zemskom plášti. Je fascinujúce pomyslieť si, že ozelenenie našej planéty bolo možné cítiť aj v jej hlbších vrstvách,“ tvrdia autori štúdie.
Ich práca prináša dôkazy o doteraz nepoznanom prepojení interiéru Zeme a jeho povrchu. Autori štúdie dúfajú, že tento objav inšpiruje aj ďalších výskumníkov a povedie ku vzniku ďalších podnetných vedeckých prác. Aj táto práca je dôkazom, že ešte stále existuje veľa vecí, ktoré o našej planéte nevieme. Postupne však vďaka usilovnej práci vedcov odhaľujeme ďalšie skryté tajomstvá.
Komentáre