Narazili sme na ďalší zdroj CO2, s ktorým nikto nepočítal
Vplyvom rybolovu a narúšania morského dna uniká do atmosféry znepokojivo veľké množstvo oxidu uhličitého.
Výskumníci z National Geographic Pristine Seas odhalili nový zdroj emisií, s ktorým sme doteraz nepočítali, informuje portál Phys. Ide o oxid uhličitý, ktorý sa uvoľní z dna morí a oceánov, keď po ich dne ťaháme napríklad ťažké rybárske siete.
Proces rozrušenia morského dna totiž spôsobuje to, že časť uhlíku sa premení pod vodou na oxid uhličitý. Už predchádzajúce výskumy naznačili, že sa takéto niečo deje, no nová štúdia dokazuje, že môže ísť o naozaj významný podiel uhlíkových emisií. Ukázalo sa, že až 60% oxidu uhličitého pod vodou sa môže do deviatich rokov uvoľniť do atmosféry.
Výskumníci zároveň naznačujú, že za rok môže z rozrušeného dna uniknúť až dvojnásobne viac emisií, než vytvorí globálna rybárska flotila, približne 4-milióny lodí.
“Už dlhšie sme vedeli, že ťahanie veľkých a ťažkých rybárskych sietí po morskom dne ničí morský život a obydlia vodných organizmov. Len nedávno sme však zistili, že tento proces vedie aj k uvoľňovaniu oxidu uhličitého, ktorý by bol inak uväznený po tisícročia na dne oceánu. Naša štúdia dokazuje, že do atmosféry unikne viac ako polovica tohto podvodného oxidu uhličitého,” tvrdí doktorka Trisha Atwood, jedna z autorov štúdie.
Ďalší zdroj emisií
Emisie oxidu uhličitého sa stávajú naozaj vážnym problémom. Ako naznačuje štúdia publikovaná v decembri minulého roku, mali by sme konať skôr ako neskôr. Výskumníci z University of Miami Rosenstiel School of Marine prišli na to, že čím je v atmosfére viac oxidu uhličitého, tým silnejším skleníkovým plynom sa stáva.
Vedci sa vyjadrili, že aj ich práca bola ďalším varovaním, aby sme s emisiami oxidu uhličitého niečo robili. Nové zistenia vedcov sú teda ďalšou alarmujúcou správou.
Neprehliadnite
Autori tejto štúdie odhalili aj oblasti, kde sú uhlíkové emisie z narúšania morského dna najväčšie. Najohrozenejšími oblasťami sú podľa nich Východočínske more, Baltské more, Severné more a Grónske more. Rizikové môžu byť aj ďalšie oblasti, no výskumníci zatiaľ nemajú v rukách dostatok dát.
Znepokojivé je, že aspoň zatiaľ svetové krajiny ešte nezohľadňujú emisie z narúšania morského dna vo svojich krokoch na zmiernenie klimatických zmien. Výskum pritom poukazuje jasne na to, že aj z týchto činností sa môže do atmosféry uvoľniť výrazné množstvo emisií.
40 až 45% uhlíka ostane vo vode aj po narušení morského dna. Autori štúdie ďalej zistili, že tento uhlík vedie k vyššej lokálnej kyslosti vody. To zas poškodzuje rastlinný a živočíšny život v oblastiach, kde prebieha rybolov vo veľkom. Vlečenie sietí po morskom dne je vo svetle štúdie závažným problémom, ktorý treba adresovať. Autori štúdie veria, že si krajiny uvedomia závažnosť situácie a do svojich plánov zahrnú aj emisie, ktoré uniknú prostredníctvom rybolovu a narúšania morského dna.
Komentáre