SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Najsilnejší záblesk gama žiarenia narušil ionosféru Zeme, čo sa doteraz ešte nestalo

Explóziu 2-miliardy svetelných rokov vzdialenej hviezdy sme pocítili aj my. Výskumníci pozorovali najsilnejší záblesk gama žiarenia v histórii.

Vesmírne observatórium Integral, ktoré patrí Európskej vesmírnej agentúre, odhalilo gigantický záblesk gama žiarenia, ktorý zasiahol Zem a spôsobil rozrušenie našej ionosféry.  

Astronómovia vysvetľujú, že bežne sa podobné narušenia spájajú so solárnou aktivitou, no tentokrát bola príčina iná. Rozrušenie ionosféry spôsobila explózia hviezdy, ktorá sa odohrala dve miliardy svetelných rokov od nás. Záblesk gama žiarenia, skrátene GRB, je prudký záblesk gama žiarenia na oblohe. Objavuje sa náhodne a vo veľkom počte prípadov nemajú astronómovia jasno, čo môže byť zdrojom signálu. GRB záblesk môže trvať od niekoľko tisícin sekundy až po takmer dve hodiny. Naša atmosféra gama žiarenie neprepúšťa, preto tieto záblesky môžu objaviť len vesmírne observatóriá. 

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Integral vznikol v roku 2002 a odvtedy pozoruje záblesky gama žiarenia prakticky každý deň. Nedávno pozorovaný záblesk nesie označenie GRB 221009A a radí sa medzi najzvláštnejšie záblesky aké sme doteraz objavili.  

“GRB221009A môžeme pravdepodobne zaradiť medzi najjasnejšie gama záblesky, aké sme doteraz objavili,” tvrdí Mirko Piersanti, vedúci štúdie popisujúcej objav.  

Astronómovia predpokladajú, že záblesky gama žiarenia vznikajú práve pri supernovách, gigantických kozmických explóziách. Tie vznikajú, keď sa masívne hviezdy dostanú na koniec svojho života. Záblesky gama žiarenia však môžu vzniknúť aj počas kolízie dvoch neutrónových hviezd, objektov s mimoriadnou hustotou.  

Najsilnejší záblesk gama žiarenia

Výskumníci pozorujú záblesky gama žiarenia od približne 60. rokov minulého storočia a toto je zatiaľ najjasnejší záblesk, aký kedy pozorovali. Záblesk je tak silný, že druhý najsilnejší signál je približne desaťkrát slabší. Štatisticky sa k Zemi signály ako GRB221009A dostávajú raz za 10-tisíc rokov. Záblesk trval približne 13 minút. Počas toho planéte dodal toľko energie, že sa aktivovali detektory bleskov v Indii a observatóriá v Nemecku pozorovali narušenie ionosféry.  

Ionosféra obsahuje elektricky nabité plyny, ktoré označujeme ako plazma. Pohybuje sa od 50 km nad povrchom až do výšky 950 km. V minulosti sa objavili záblesky, ktoré dokázali rozrušiť spodnú ionosféru (pozn. redakcie: od 50 do 350 km), no nikdy nie vrchnú. Výskumníci preto verili, že kým sa GRB záblesk dostane k Zemi, už nie je dostatočne silný na to aby spôsobil variácie v elektrických poliach.  

V prípade záblesku GRB221009A však bola situácia iná. Po prvýkrát vedci mohli pozorovať silnú variáciu elektrických polí vo vrchnej časti ionosféry.  

“Je to úžasné, môžeme vidieť udalosti, ktoré sa udejú v hlbokom vesmíre, no stále majú potenciál ovplyvniť našu planétu,” tvrdí Erik Kuulkers, výskumník z ESA.  

Táto mimoriadne vzdialená supernova vedcom ukázala, že ak by sa udiala podobná udalosť v našej galaxii, dôsledky pre Zem by mohli byť vážnejšie. Už v minulosti výskumníci uvažovali o tom, či mohli záblesky gama žiarenia v minulosti spôsobiť masové vymieranie života na planéte. Prípad nového záblesku gama žiarenia naznačuje že áno, no v tomto smere sa vyžaduje viac vedeckých výskumov.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close