Najdetailnejší záber, aký máme: Sonda Juno zachytila povrch mesiaca Europa
Počas blízkeho preletu 29. septembra sa sonde podarilo zachytiť historický záber.
Mesiac Europa je jedným z najsľubnejších miest, kde by mohli vedci nájsť život mimo Zeme. Radí sa totiž do kategórie svetov, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú pusto, no pod ľadovým povrchom sa ukrýva obrovský oceán so správnymi ingredienciami.
Americká NASA nedávno uverejnila zábery z povrchu, prvé po vyše dvoch desaťročiach. Na nich si môžete všimnúť ľadové štruktúry, zachytené sondou Juno. Americká vesmírna agentúra tvrdí, že ide o zábery s najvyšším rozlíšením, v akom sa povrch plný prasklín podarilo zachytiť. Fotografia zachytáva región o rozlohe 150 x 200 km.
V pravom hornom rohu a kúsok pod stredom si môžete všimnúť aj tmavé štruktúry. Podľa odhadov vedcov ide o niečo, čo sa derie zo spodných vrstiev na povrch. Drobné biele bodky sú výsledkom mimoriadne rádioaktívneho prostredia v okolí mesiaca. Misia Juno popri mesiaci preletela 29. septembra. Zábery zachytila kamera Stellar Reference Unit, ktorú využíva sonda na orientáciu podľa hviezd. V čase odfotenia povrchu sa sonda nachádzala vo vzdialenosti 412 km.
Jedinečná fotografia
Špeciálna kamera bola navrhnutá tak, aby dokázala fungovať aj pri slabých svetelných podmienkach, pričom už niekoľkokrát sa ukázala byť fantastickým vedeckým nástrojom. Podarilo sa jej zachytiť búrku v atmosfére Jupitera, jeho jemné prstence a pozrela sa aj na najzaujímavejšie geologické štruktúry jeho mesiaca, Europy.
„Vďaka novej fotografii máme možnosť pozrieť sa na región, ktorý nikdy predtým nebol zachytený v tak vysokom rozlíšení,“ vysvetľuje Heidi Becker z NASA.
Na základe tejto fotografie budú môcť vedci lepšie popísať interné a externé procesy, ktoré formujú ľadovú škrupinu mesiaca. Záber vznikol počas 45. preletu okolo Jupitera. Vedci sa v nasledujúcich týždňoch budú venovať štúdiu fotografie, no popri tom prebieha aj výskum samotného mesiaca.
Neprehliadnite
Hoci sa vedecká komunita zhodla na tom, že pod povrchom sa oceán s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza, zatiaľ ide len o hypotézu. Na jej definitívne potvrdenie sa vyžaduje misia, ktorá by k mesiacu doletela a pod ľad sa pozrela priamo. NASA plánuje misiu Europa Clipper, ktorá by mohla odštartovať v roku 2024, ak všetko pôjde podľa plánu.
Cieľom misie Europa Clipper bude raz a navždy odpovedať na otázku, či sa pod ľadom na povrchu mesiaca nachádza ľad alebo nie. Okrem toho zhodnotí celkovú obývateľnosť mesiaca. Europa však nie je jediným svetom, ktorý by mohol pod povrchom ukrývať oceán. V našej Slnečnej sústave ich existuje niekoľko, napríklad mesiace Enceladus, Titan, ale vedci uvažujú aj o Plute.
Takéto svety majú jednu výhodu, môžu byť obývateľné aj v oveľa väčšej vzdialenosti, v ktorej by voda na povrchu zamrzla. Ľadová škrupina vodu chráni pred radiáciou a ďalšími škodlivými vplyvmi z vesmíru.
Komentáre