SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Nadýchané prekvapenie: Dokážu astronómovia zistiť, ako vznikol „vesmírny marshmallow“?

Viac ako 500 svetelných rokov od nás leží planéta s najnižšou hustotou, akú vedci objavili.

Vedci z Národného observatória Kitt Peak objavili plynného obra s najnižšou hustotou, akú vedci zaznamenali, informuje NOIRLab. Planéta sa nazýva TOI-3757 a obieha okolo červeného trpaslíka a jej hustota sa dá porovnávať s cukríkom marshmallow.

Táto planéta sa od Zeme nachádza približne 580 svetelných rokov. Červené trpaslíky sú o niečo menšie a chladnejšie hviezdy ako naše Slnko, no vyznačujú sa pomerne divokým správaním. Astronómovia predpokladajú, že červené trpaslíky dokážu „vyzliecť“ planétu nachádzajúcu sa príliš blízko, teda odfúknuť jej atmosféru do vesmíru. Astronómov preto prekvapil objav tejto „nadýchanej“ exoplanéty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Predpokladali sme, že obrie plynné planéty okolo červených trpaslíkov nevznikajú, alebo vzniknú len veľmi ťažko,“ vysvetľuje Shubham Kanodia, výskumník inštitútu Carnegie a jeden z autorov štúdie.

Vedci ale priznávajú, že v rukách držia neúplnú vzorku. Do dnešného dňa objavili relatívne málo obrích planét, no tie sa spravidla nachádzali ďalej. Astronómovia teda nemôžu s úplnou istotou predpovedať pravdepodobnosť plynného obra, ktorý sa nachádza blízko červeného trpaslíka. Ako dodáva Kanodia: „Vzorka planét nebola dostatočne veľká na to, aby sme objavovali blízke plynné planéty vo väčšom rozsahu.“

Nafúknuté prekvapenie

Astronómov prekvapila mimoriadne nízka hustota planéty TOI-3757. Vzhľadom na to, čo vedia o správaní červených trpaslíkov je prekvapením, že objavená exoplanéta ešte stále existuje vo forme, v akej ju objavili. Majú však určité teórie.

Podľa tej prvej plynné obry vznikajú z pevného jadra, približne desaťkrát ťažšieho ako Zem. V tomto momente rapídne strhnú k sebe všetok okolitý plyn a vzniknú plynné obry ako napríklad Jupiter. V prípade exoplanéty TOI-3757 si však astronómovia všimli malú koncentráciu ťažších prvkov. Predpokladajú, že jadro planéty vznikalo o niečo pomalšie a o to neskôr vznikla aj plynná obálka.

Ďalšia teória naráža na orbitu planéty. Tá je eliptická, teda v určitom bode sa planéta dostáva bližšie k hviezde. Prebytočné teplo môže spôsobiť nafúknutie atmosféry.

Astronómom sa podarilo zistiť aj priemer planéty – približne 150-tisíc kilometrov. Plynný obor tým pádom o niečo prekonáva veľkosť Jupitera, najväčšej planéty Slnečnej sústavy. Hviezdu však obehne len za 3.5 dní, teda 25-krát rýchlejšie ako Merkúr. Hmotnosť planéty je napriek jej obrovskej veľkosti len štvrtina hmotnosti Jupitera. Saturn sa považuje za planétu s najnižšou hustotou, aká sa v Slnečnej sústave nachádza. Hustota TOI-3757 je však ešte o polovicu menšia.

Hustotu exoplanéty vedci porovnávajú s cukríkom marshmallow a vysvetľujú že ak by ste ju položili do obrovského bazéna s vodou, planéta by plávala na hladine. Na exoplanétu sa pozrie aj Webbov vesmírny teleskop, ktorý prinesie oveľa viac informácií o kompozícii jej atmosféry.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close