Na Mesiaci nie je vietor, tak ako vznikajú záhadné lunárne víry?
Výskumníci sa už desaťročia zaoberajú záhadou zvláštnych lunárnych vírov. Nová štúdia nás posúva bližšie k odpovedi, ako vznikajú víry na Mesiaci.
Mesiac, naša prirodzená družica, nemá atmosféru, teda ani vietor. Je teda posledným miestom, kde by ste hľadali nejaké búrky, no napriek tomu tam nájdete štruktúry, ktoré vyzerajú akoby ich tam doniesol vietor.
Zdá sa, že existuje súhra procesov spojených s magnetizmom na Mesiaci a lunárnou topografiou. Vedci už debatujú o víroch na Mesiaci nejakú dobu, no prvý jasný záber získali až v roku 1966. Prostredníctvom sondy Lunar Orbiter II. Najväčší vír, Reiner Gamma je však viditeľný aj cez amatérsky teleskop, informuje Universe Today.
V rámci novej štúdie sa vedci pozreli lepšie na tieto zvláštne štruktúry. Tentokrát sa pozreli aj na textúru povrchu, na ktorom sa tieto víry objavujú. Pozreli sa na štruktúru v oblasti Mare Ingenii a pomocou fotometrickej analýzy zisťovali, ako mohla vzniknúť. Jedným z možných vysvetlení je, že dopady komét na povrch Mesiaca môžu spôsobiť to, že čiastočky prachu sa rozletia naprieč povrchom. Keď dopadnú, vytvárajú víry, aké môžeme pozorovať na Mesiaci. To by zároveň vysvetľovalo aj magnetické anomálie, ktoré sa s nimi spájajú.
Ďalším možným vysvetlením je solárny vietor. Ten by mohol pomôcť vysvetliť aj to, prečo sa niektoré víry presúvajú, akoby ich odvial ozajstný vietor. V prípade solárneho vetra by magnetická anomália ochraňovala svetlejší regolit, ktorý sa môže skladať z kremičitanov. Zároveň by to vysvetľovalo aj vzor, v ktorom materiál nachádzajú. Spektrálne vlastností materiálu sa však nezhodujú vždy s vlastnosťami, aké by mali mať ak by boli chránené proti solárnemu vetru.
Ako vznikajú lunárne víry?
Výskumníci však nevylučujú ani možnosť, že magnetické polia uväzňujú a oddeľujú elektrostaticky levitovaný prach. Ide o najmenšie častice lunárneho prachu. Tie väčšie sa elektrostatickou elektrinou presúvajú oveľa ťažšie. V roku 2022 sa objavila štúdia, ktorá naznačovala, že interakciami magnetických anomálií a plazmy solárneho vetra môžu vzniknúť slabé magnetické polia. Tie zas môžu pohybovať jemným lunárnym prachom. V tomto prípade však ovplyvňuje umiestnenie vírov aj topografia Mesiaca.
Neprehliadnite
Fotometrická analýza odhalila, že hrúbka zŕn lunárneho prachu je naprieč vírovou štruktúrou rovnaká. Pôda v tmavších regiónoch má však zrná, ktoré sú o niečo komplikovanejšie. Zároveň vedci odhalili aj to, že kompozícia pôdy medzi svetlejšími a tmavšími oblasťami je iná. Výskumníci aj vďaka novej štúdii začínajú lepšie chápať zvláštne prašné víry na povrchu Mesiaca.
“Dôkazy nám naznačujú, že víry a topografické črty Mesiaca sú prepojené. To nám naznačuje, že do procesu ich vzniku je zapojených viacero faktorov,” vyjadrila sa Deborah Domingue, vedúca nového výskumu.
Jasnejšie regióny vírov sú menej ožiarené, no to nedokáže vysvetliť úplnú povahu týchto štruktúr. Autori štúdie jasne naznačujú, že do procesu formácie sú zapojené ešte nejaké procesy, no tie musia odhaliť.
Komentáre