Indom sa podarilo ako prvej krajine na svete odmerať teplotu na južnom póle Mesiaca

Indom sa v rámci misie Chandrayaan-3 podarilo ako prvej krajine na svete odmerať teplotu na južnom póle Mesiaca.

india Chandrayaan-3 mesiac
Zdroj: 3Dsculptor / shutterstock.com

Minulý mesiac bol pre ruskú vesmírnu agentúru katastrofou. Po 47 rokoch Rusi poslali na Mesiac sondu, ktorej cieľom bolo pristáť na povrchu našej družice. Žiaľ, to sa nepodarilo. Sonda narazila do povrchu a vytvorila tam približne 10 metrový kráter. Misia Luna-25 bola tak neúspešnou.

Úspech ale slávili Indovia, ktorým sa podarilo úspešne pristáť na Mesiaci v rámci misie Chandrayaan-3. Na povrchu našej družice pristál pristávací modul a rover, vďaka čomu sa India stala 4. krajinou na Zemi, ktorá úspešne pristála na Mesiaci a prvou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť v blízkosti južného pólu. Pre tých, ktorí nevedia, tak modul Chandrayaan-3 bol vypustený z vesmírneho strediska Satish Dhawan 14. júla 2023. Kozmická loď vstúpila na obežnú dráhu Mesiaca 5. augusta a lander pristál v lunárnej južnej polárnej oblasti 23. augusta.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Rover sa hneď pustil do práce

Indovia ale dlho úspech neoslavovali a hneď sa pustili do práce vzhľadom na to, že sa očakáva, že pristávací modul a rover budú fungovať iba počas jedného lunárneho denného obdobia, resp. počas obdobia 14 pozemských dní. Dôvodom je, že palubná elektronika nebola navrhnutá tak, aby odolala nočným teplotám -120 °C na Mesiaci.

Rover Pragyan a pristávací modul Vikram sa preto okamžite pustili do vykonávania prvých experimentov. Jedným z experimentov, ktorý vykonal modul Vikram, je aj odmeranie teploty v rôznych hĺbkach povrchu Mesiaca.

„Tu sú prvé pozorovania z užitočného zaťaženia ChaSTE na palube Vikram Lander.“, uviedla ISRO (Indian Space Research Organisation) na sociálnej sieti X (pozn. redakcie: predtým Twitter).

Sonda je schopnou pozrieť sa pod povrch Mesiaca do hĺbky až 10 centimetrov a vybavená je rovnakým počtom teplotných senzorov. Graf nižšie ilustruje teplotné variácie mesačného povrchu/blízkeho povrchu v rôznych hĺbkach, ktoré boli zaznamenané počas prieniku sondy. Toto je prvý takýto profil pre mesačný južný pól, aký kedy ľudia vytvorili.

Okrem iného sonda je vybavená aj ďalšími senzormi a meračmi, ktoré by nám neskôr mali poskytnúť dodatočné cenné informácie o Mesiaci. Jedným z ďalších cieľov misie je odmeranie seizmicity okolo miesta pristátia. Na palube vesmírneho zariadenia nájdeme ale aj rôzne výškomery, velocimetre a ďalšie pokročilé merače.

Všeobecným cieľom misie Chandrayaan-3 bolo demonštrovať schopnosť bezpečného a mäkkého pristátia na mesačnom povrchu vrátane schopnosti vykonávať na Mesiaci vedecké experimenty.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre