Môžu byť mŕtve hviezdy domovom pre mimozemské civilizácie?
Biele trpaslíky alebo jadrá odumretých hviezd, by boli vhodným objektom pre vybudovanie kozmickej megaštruktúry.
Kde sú všetci? Tak znela veta astronóma Enrica Fermiho, ktorú údajne povedal v roku 1950 počas obednej prestávky. Táto veta naráža na matematické rovnice pokúšajúce sa predpovedať množstvo civilizácií, ktoré by sa mali v Mliečnej dráhe nachádzať.
Tieto rovnice zahŕňajú množstvo faktorov, medzi ktoré patrí napríklad predpokladané množstvo hviezd podobných Slnku, planét podobných Zemi a šance na vývoj inteligentného života. Podľa výsledkov rovníc by sa v Mliečnej dráhe mali nachádzať tisíce inteligentných civilizácii, no nateraz je Zem jedinou planétou, o ktorej vieme, že je schopnou podporovať život v akejkoľvek forme.
V kozmológii sa stala Fermiho jednoduchá poznámka fenoménom, na základe ktorého vznikol aj rovnomenný paradox. Fermiho paradox teda poukazuje na to, že aj keď by mala byť Mliečna dráha plná života, na žiadny sme doteraz nenarazili. Množstvo teórií sa pokúša vysvetliť prečo je to tak a nedávno sa ku nim pridala ďalšia, ktorá ponúka zaujímavé vysvetlenie.
Podľa štúdie publikovanej v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society je nepravdepodobné, že by sa vyspelé civilizácie obťažovali s cestovaním ku iným hviezdam, píše Live Science. Autori predpokladajú, že civilizácie ostanú na „domácej pôde“ a budú čerpať energiu z bieleho trpaslíka, mŕtveho jadra hviezdy, ktorá v sústave kedysi existovala.
Domov okolo mŕtvej hviezdy
Energiu hviezdy by civilizácia mohla získať prostredníctvom takzvanej Dysonovej sféry, hypotetickej megaštruktúry v tvare prstencov alebo gule, ktorá sa nachádza na obežnej dráhe okolo hviezdy a čerpá jej energiu. Každá civilizácia totiž potrebuje energiu, či už na výrobu jedla, dopravu, či na uľahčenie každodenného života. Na Zemi momentálne žije 7.8-miliárd ľudí a za rok spotrebujeme približne 580-miliárd joulov energie. Nie je to ale ani zlomok oproti tomu, čo vyprodukuje Slnko v priebehu sekundy.
Neprehliadnite
Dysonova sféra je konceptom fyzika Freemana Dysona, ktorý tento nápad rozviedol už v roku 1960. Podľa neho by ľudstvo mohlo jedného dňa využiť celý energetický potenciál nášho Slnka. Na to by však potrebovalo obrovské konštrukcie – Dysonove sféry.
Hoci ľudstvo nie je ani zďaleka na takej úrovni, aby mohlo tieto sféry postaviť. Experti pátrajúci po živote mimo Zeme sa ale opýtali jednu kľúčovú otázku: Keď môžeme dysonove sféry teoreticky využiť my, prečo by to nemohli spraviť iné civilizácie? Na základe toho začali pátrať vo vesmíre po stopách podobných megaštruktúr. Dysonova sféra by totiž blokovala výraznú časť žiarivosti hviezdy.
Nová hypotéza naznačuje, že stopy inteligentných mimozemských civilizácií možno nájsť práve v blízkosti bielych trpaslíkov, no nájsť ich nebude jednoduché. Vo vesmíre existuje obrovské množstvo týchto typov hviezd, no astronómovia preskúmali len malé percento z nich. Hoci niektoré z nich sa vyznačovali nadbytočným infračerveným žiarením, v žiadnom prípade nebolo možné tieto anomálie priradiť mimozemskej civilizácii.
Komentáre