Môže čierna diera v jadre našej galaxie pohltiť celú Mliečnu dráhu vrátane Zeme?
V srdci našej galaxie leží čierna diera, ktorá má hmotnosť viac ako štyroch miliónov Sĺnk.
Výskumníci predpokladajú, že v jadre väčšiny galaxií sa nachádza supermasívna čierna diera. Jednu vo svojom srdci ukrýva aj Mliečna dráha, čo dokázali vedci projektu Event Horizon Telescope a rovno nám ukázali, ako vyzerá. Rovnako vieme, že sa supermasívna čierna diera nachádza v galaxií M87.
Čierna diera v jadre Mliečnej dráhy sa nazýva Sagittarius A* a má hmotnosť približne 4,1-miliónov Sĺnk. Od Zeme sa nachádza okolo 26-tisíc svetelných rokov. Sagittarius A* leží približne v strede našej galaxie a tu a tam sa jej podarí nejakú hviezdu roztrhnúť a skonzumovať. Hmota z týchto objektov sa dostáva do akrečného disku okolo čiernej diery a postupne padá do útrob tohto vesmírneho monštra.
Existuje ale možnosť, že táto čierna diera, skrátene Sgr A*, jedného dňa pohltí celú Mliečnu dráhu? Na túto otázku odpovedá portál Universe Today.
Sgr A* objavili výskumníci ešte v 70. rokoch minulého storočia, keď si všimli, že v centre Mliečnej dráhy sa ukrýva zdroj mimoriadne intenzívneho rádiového žiarenia. V roku 2002 si vedci všimli, že okolo tohto neviditeľného rádiového zdroja obiehajú hviezdy, ktoré nasledujú mimoriadne eliptickú dráhu, podobne ako kométy okolo Slnka.
Výskumníci usúdili, že jediný objekt s dostatočnou gravitáciou musí byť čierna diera a v tomto prípade ide o čiernu dieru s hmotnosťou viac ako štyroch miliónov Sĺnk. Po tomto objave výskumníci našli dôkazy o existencii supermasívnych čiernych dier v jadrách väčšiny galaxií. Lenže späť k otázke, predstavuje supermasívna čierna diera v jadre Mliečnej dráhy pre nás riziko?
Neprehliadnite
Zatiaľ nám nič nehrozí
Odpoveď je nie, nič nám nehrozí. Existuje ešte jeden typ supermasívnych čiernych dier, takzvaný kvazar. Jediný rozdiel je v tom, či čierna diera v jadre galaxie aktívne pohlcuje hmotu alebo nie. Kvazary sú jedny z najjasnejších objektov vo vesmíre, lebo tieto čierne diery pohltia naozaj veľké množstvo hmoty.
Naša čierna diera občas niečo pohltí, no nie je v procese aktívneho kŕmenia. Mimo to treba mať na pamäti, že okrem toho, že z čiernych dier nič neunikne, ide o objekty, ktoré fungujú na základe rovnakých fyzikálnych zákonov. Znamená to, že čierne diery nie sú kozmické “vysávače”, ktoré by do seba sťahovali všetko, čo sa nachádza okolo nich. Ak sú hviezdy v dostatočnej vzdialenosti, môžu okolo nich obiehať tak, ako by obiehalo okolo akéhokoľvek iného objektu.
Hviezda sa môže dostať k Sgr A* príliš blízko, čo vyústi v to, že ju slapové sily roztrhnú a hmota predsa len skončí v čiernej diere, no to sa nedeje až tak často. Zrážka s galaxiou Andromeda by mohla do blízkosti čiernej diery dostať oveľa väčšie množstvo hmoty. Táto kolízia nastane za približne 4-miliardy rokov.
Čo sa bude diať potom, zostáva nateraz záhadou. Výskumníci však nepredpokladajú, že by sa mala v dohľadnej budúcnosti čierna diera Sgr A* nejak výrazne meniť a ak by sa niečo predsa len zmeniť malo, tieto udalosti prebiehajú na dlhých časových osiach.
Komentáre