Môže čas, ktorý deti trávia pred obrazovkou ovplyvniť to, ako sa vyvíja ich mozog? Rodičia, pozrite sa, čo hovoria vedci!
Vedci identifikovali, že čas strávený pred obrazovkou, má vplyv na to, ako sa vyvíja detský mozog.
Nový výskum ukázal, že pozeranie televízora a hranie počítačových hier má dlhodobé účinky na fungovanie mozgu u detí. Výskum odhalil ako negatívne účinky, tak aj pozitívne účinky. Za prácou stoja výskumníci z Taylor a Francis.
Výskumníci prestali obhajovať tvrdenie, že by sme mali používať limity, koľko môžeme, a koľko už nemôžeme stráviť času pred obrazovkou. Skôr vyzývajú politikov, aby pomohli rodičom detí, ako nájsť vhodné programy, ktoré napomáhajú pozitívnemu vývinu mozgu.
Práca výskumníkov pozostáva z rozsiahlej analýzy 33 prác, ktoré využívali technológiu neuroimagingu na meranie vplyvu digitálnych technológií na mozgy detí mladších ako 12 rokov. Celkovo bolo do štúdie zahrnutých okolo 30-tisíc detí.
Výskumníci zistili, že čas pred obrazovkou vedie ku zmene v prefrontálnej kôre mozgu. Prefrontálna kôra mozgu je základom výkonných funkcií. Ide napríklad o schopnosť plánovania, vývoj pracovnej pamäte alebo schopnosti flexibilne reagovať na rôzne situácie. Zistili tiež dopady na parietálny lalok, spánkový lalok a okcipitálny lalok. Ide o kľúčové orgány, ktoré nám pomáhajú spracovať dotyk, tlak, teplo, chlad, bolesť, pamäť, sluch, jazyk či interpretovať vizuálne informácie.
„Pedagógovia aj opatrovatelia by si mali uvedomiť, že kognitívny vývoj detí môže byť ovplyvnený tým, ako používajú digitálne zariadenia,“, uviedol Hui Li.
Výskumníci, ako sme hore naznačili, nehovoria ale len o negatívnych, ale aj o pozitívnych účinkoch. No treba uviesť, že prevládajú hlavne negatívne účinky.
Neprehliadnite
Ako používanie elektroniky v rannom detstve ovplyvňuje náš mozog?
Hneď v úvode treba ale povedať, že žiadna štúdia, ktorú výskumníci analyzovali, nezaznamenala len čisto pozitívne zmeny.
Ako negatívne vplyvy uvádzajú napríklad to, že vyšší strávený čas pred obrazovkou ovplyvňuje funkciu mozgu, ktorú potrebujeme na pozornosť. Taktiež negatívne ovplyvňuje výkonné riadiace schopnosti, inhibičnú kontrolu či kognitívne procesy.
Vedci rovnako identifikovali, že iné štúdie hlásili, že vyšší čas strávený pred obrazovkou je spojený s nižšou funkčnou konektivitou v oblastiach mozgu súvisiacich s jazykom a kognitívnou kontrolou, čo potenciálne nepriaznivo ovplyvňuje kognitívny vývoj.
Našli sa aj pozitívne vplyvy, no..
Je dôležité poznamenať, že nie všetko má len negatívne stránky. Ukázalo sa, že existujú aj nejaké pozitívne vplyvy. Šesť štúdií zistilo, že hranie videohier má tendenciu mať viac výhod ako iné formy času pred obrazovkou. Záleží teda aj na tom, pred akou „obrazovkou“ deti trávia čas. Jedna zo štúdií dokonca odhalila zlepšené schopnosti sústredenia a učenia v prednom laloku mozgu.
„Jedna štúdia ukázala, že hráči videohier predbehli nehráčov v dvoch úlohách fMRI, čo naznačuje kognitívne výhody plynúce z videohier,“ povedal Li.
Čo teda rodičia potrebujú vedieť?
Ak sa teraz pýtate, koľko času by mali, resp. nemali deti tráviť pred obrazovkou, tak názory sa rôznia. No výskumníci hovoria, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby deti do 1 roka života netrávili čas pred obrazovkou vôbec. V prípade detí medzi prvým a druhým rokom života, aby čas strávený pred obrazovkou nepresiahol viac ako polhodiny denne. Deti medzi druhým a piatym rokom života, aby trávili pred obrazovkou maximálne do jednej hodiny. Vedci ale doplňujú, že nie sú zástancami prísnych limitov, ale skôr toho, aby sme boli selektívny pri činnostiach, ktoré deti robia pred obrazovkou. Inými slovami, vedci navrhujú, aby namiesto limitov času stráveného pred obrazovkou, tvorcovia politiky pomohli rodičom orientovať sa v digitálnom svete podporovaním programov, ktoré podporujú pozitívny vývoj mozgu.
Komentáre