Mohol človek s Neandertálcom splodiť zdravého potomka? Štúdia prichádza s prekvapivým zistením
Vedci z University of Oxford vo svojej práci zisťovali genetickú vzdialenosť druhov cicavcov a výskum ich zaviedol aj k našim predkom.
Výskum vedcov z University of Oxford naznačuje, že genetické rozdiely medzi Homo sapiens, Neandertálcami a Denisovanmi boli oveľa menšie ako rozdiely medzi polárnym a hnedým medveďom.
Aj napriek väčším genetickým rozdielom, polárne a hnedé medvede sa môžu navzájom krížiť a porodiť zdravých a plodných potomkov. Cieľom novej štúdie bolo zistiť, či mohla podobná situácia nastať aj u našich predkov.
„Ľudia chcú charakterizovať celý svet ako sadu rozličných krabíc a to nás viedlo k myšlienke, že každý druh našich predkov bol samostatnou jednotkou. Biológia sa však nezaujíma o naše definície a k výmene génov dochádza neustále,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Greger Larson.
Larson dodáva, že Neandertálci, Denisovania a moderní ľudia sa navzájom mohli veľmi jednoducho krížiť a porodiť zdravých potomkov. Nie je to dávno, čo sa objavila otázka toho, ako tieto druhy našich predkov spolu nažívali a či mohlo v minulosti dôjsť aj ku kríženiu. Vo väčšine prípadov je mimoriadne náročné predpovedať, či dokážu dva druhy cicavcov splodiť plodného potomka. Rovnako je náročné predpovedať, či tento potomok prežije alebo nie. Iné výskumy na základe genetiky predpovedali, že človek a Neandertálec boli na hranici biologickej kompatibility.
Oveľa väčšia kompatibilita
Vedci chceli zistiť, akú by mal potomok šancu v prípade pohlavného styku človeka s Neandertálcov. Pravdepodobnosť určovali na základe genetických vzdialeností. Dáta čerpali z druhov, ktoré dokázali úspešne počať hybridného potomka. Model im ukázal, že čím geneticky vzdialenejšie druhy sú, tým je menej pravdepodobné, že by splodili zdravého potomka.
Keď vedci porovnali genetickú vzdialenosť človeka, Denisovana a Neandertálca, zistili, že je ešte menšia ako pri druhoch, ktoré sa krížia mimoriadne jednoducho. Tomu, že sa tieto druhy mohli medzi sebou krížiť, nasvedčujú aj stopové prvky Neandertálskej DNA v tej našej.
Neprehliadnite
„Výsledky nám naznačujú, že sme mohli predpovedať existenciu Neandertálcov a Denisovanov v našich genómoch v momente, keď vznikli prvé genetické sekvencie,“ tvrdí Larson.
Táto metóda pomôže aj v prípade určovania pravdepodobnosti zdravého potomka pri každých dvoch druhoch z ríše cicavcov. Autori tvrdia, že ich nástroj je mimoriadne užitočný hlavne pri rozhodovaní o tom, či určité zvieratá možno umiestniť do jedného výbehu v zoo.
Hybridizácia hrala naprieč evolúciou mimoriadne dôležitú úlohu. Zachrániť mohla najmä tie druhy, ktoré sa ocitli na pokraji vyhynutia. Stále však prevláda názor, že príbuzné zvieratá schopné splodiť hybridného potomka, by tak v zajatí robiť nemali. Táto štúdia sa pokúša prevládajúci názor zmeniť. Hybridizácia môže byť vhodnou alternatívou, ak sa pokúšame zachrániť jeden živočíšny druh, tvrdia autori.
Komentáre