Minulý piatok nemal 24 hodín. Išlo o najkratší deň v histórii planéty, od kedy meriame dĺžku dňa
Rotácia Zeme sa neustále mení, no vedci zatiaľ nedokážu povedať, či budú dni ešte kratšie alebo nie.
Každý intuitívne vieme, že deň má 24 hodín, no z technického hľadiska to nie je tak úplne pravda. Rotácia Zeme okolo svojej vlastnej osi sa postupom času mení a pred takými 1.4-miliardami rokov mal deň len 18 hodín.
Rotácia Zeme okolo osi sa postupom času spomaľovala a veľkú zásluhu na tom mal vznik Mesiaca. Gravitačné interakcie Zeme a našej prirodzenej družice nielenže spomaľujú rotáciu planéty, no zároveň spôsobujú to, že sa Mesiac pomaly vzďaľuje. Odhaduje sa, že za rok sa posunie o približne 4 cm.
Na rýchlosť rotácie Zeme však vplývajú mnohé ďalšie faktory, napríklad hladina morí, posuny zeme a podobne. Nedokonalosť meraní vedci riešia pridaním takzvanej „prestupnej sekundy“, ktorá bola k dĺžke dňa pridaná už 27-krát. Pridávanie skokovej sekundy sa začalo od 70. rokov minulého storočia. Rok 2020 bol v tomto smere výnimočným, pretože Medzinárodná služba pre rotáciu a referenčné systémy Zeme (pozn. redakcie: IERS) oznámila, že k oficiálnemu časovaniu sveta nebude sekunda pridaná.
Rok 2020 je zároveň rokom, kedy sa rekord najkratšieho dňa prekonal 28-krát. Prvýkrát sa tento rekord objavil v roku 2005. Ľudstvo už od 60. rokov meria čas presnými atómovými hodinami a od prvého monitorovania času sa dĺžka dňa až do roku 2020 skracovala o približne 0.5-milisekundy.
Zem sa krútila rýchlejšie aj naprieč minulým rokom, no rekord z roku 2020 (pozn. redakcie: -1.47 milisekundy), sa prekonať nepodarilo, hoci len o malý zlomok. Tento rok 29. júna sme mali opäť najkratší deň v histórii planéty. Ten trval až o 1.59 milisekundy kratšie, informuje portál Timeanddate.
Neprehliadnite
Ako už bolo spomenuté, za líšiacu sa dĺžku dňa môže množstvo faktorov a vedci si nie sú úplne istí, čo sa presne deje. Niektorý však naznačujú, že kratšie dni môžu byť výsledkom takzvaného „Chandlerovho kolísania“. Ako už názov napovedá, ide o kolísanie geografických pólov Zeme.
Negatívna prestupná sekunda
Ak tento trend bude naďalej pokračovať, vedci by mohli zaviesť „negatívnu prestupnú sekundu“, teda pravý opak sekundy, ktorú pridávali keď bola rotácia Zeme pomalšia. V tomto prípade ide opäť o spôsob, ako zosúladiť mimoriadne presné tikanie atómových hodín s pohybom Slnka po oblohe. Negatívna skoková sekunda by však mohla spôsobiť problémy v IT sfére.
Odborníci nevedia s istotou povedať, či sa dni budú aj naďalej skracovať. Doktor Leonid Zotov tvrdí, že je približne 70% šanca, že sa momentálne nachádzame na minime a nebudeme potrebovať negatívnu skokovú sekundu.
Hoci je pre nás nezmyselné rátať sekundy, ako už bolo vyššie spomínané, skoková sekunda je kritická pre IT sféru. V roku 2012 padol populárny server Reddit, pretože operačný systém Linux nezohľadnil prestupnú sekundu. Sekundové časové rozdiely sú však mimoriadne dôležité pre radu navigačných systémov.
Komentáre