Fosílie dávnych živočíchov prezrádzajú, že dni na Zemi trvali v minulosti kratšie, ako je tomu dnes
Vedci skúmajú fosíliu panciera prehistorického živočícha
Kus skaly, ktorý bol milióny rokov pochovaný pod zemou sa stal novými hodinkami, vďaka ktorým budeme môcť lepšie pochopiť rotáciu zeme. Analýza tejto fosílie nám totiž prezradila, že pred 70 miliónmi rokov boli dni na našej planéte kratšie o pol hodinu.
Tento objav pomôže vedcom detailnejšie určiť, akým tempom sa Mesiac vzďaľuje od našej planéty. Pochopenie zemskej rotácie a jej zmien naprieč časom sa ukázalo byť dosť zaujímavou výzvou. Vedci totižto nedokážu cestovať naspäť v čase a zaznamenať to, namiesto toho sa musia spoľahnúť, že to Zem zaznamenala za nich.
Napríklad štúdiou zmien v solárnej radiácii, ktorá sa podpísala na pradávnych skalách, mohli vedci vyčítať slnečný cyklus spred desiatok tisícov rokov. Zistili, že pred 1.4 miliardami rokov boli dni dlhé len 18 hodín. Získať tieto údaje ale nie je vôbec jednoduché. Vedcom pri tom pomáhajú panciere živočíchov (Torreites sanchezi), ktoré vyhynuli pred 66 miliónmi rokov. Tieto panciere majú tvar ako váza a podľa dostupných údajov narástli vždy jednu vrstvu za jeden deň.
História ukrytá v pancieri
Podobne ako letokruhy ukrývajú informácie o roku, v ktorom narástli, tieto panciere môžu byť analyzované podobným spôsobom. Vedci na nich vykonali celú škálu testov. Dozvedeli sa napríklad, že pred 70 miliónmi rokov boli oceány oveľa teplejšie, než je tomu dnes. Tím vedcov taktiež analyzoval „letokruhy“ na pancieri, vďaka čomu sa dozvedeli nielen rok, ale aj fázy ročných období. Pancier totiž rástol tmavšie počas zimy. Dneska by ste dostali 365 letokruhov počas roka, no vedcom sa podarilo spočítať až 372.
„Vieme, že dĺžka roka ostala za celú existenciu Zeme približne rovnaká, pretože obežná dráha sa nemenila. Vychádza nám z toho fakt, že dĺžka dňa musela byť kratšia,“ vysvetľuje jeden z vedcov.
To že sa zemská rotácia spomaľuje je známym vedeckým faktom, ktorý sa spája s Mesiacom. Za spomalenie našej rotácie môžu slapové sily, ktoré prichádzajú s gravitačnou silou Mesiaca. Zemská rotácia ju ale narúša, čím zároveň vplýva na Mesiac, ktorý sa od nás postupne vzďaľuje. Momentálne sa každý rok posunie od nás o takmer 4 cm. Taktiež to znamená, že v minulosti sa Mesiac nachádzal bližšie pri našej planéte.
Neprehliadnite
Nájdenie ďalších geologických vzoriek nám umožní presnejšie vypočítať dĺžku dní v histórií Zeme a to by nám zase pomohlo určiť, ako rýchlo sa od nás Mesiac vzďaľoval. Tím vedcov dúfa, že sa im časom podarí nájsť ešte staršie vzorky pancierov, ktoré by pomohli zodpovedať všetky ich otázky.
Komentáre