Meteor starý 4,5 miliardy rokov vyvracia predpoklady o ranej slnečnej sústave

Vzorka menom Erg Chech 002 ukazuje distribúciu rádioaktívneho izotopu hliníka v počiatkoch Slnečnej sústavy.

meteor
Zdroj: Vyaseleva Elena / shutterstock.com, ilustračný obrázok

Vedci ešte v roku 2020 objavili v saharskej púšti neobvyklé skaly, ktoré obsahovali výrazné zelenkavé kryštály. Hlbšia analýza odhalila, že táto skala pochádza z vesmíru a je stará niekoľko miliárd rokov. Materiál z ktorého tento objekt vznikol možno považovať za zvyšný materiál po vzniku všetkých planét v sústave.  

Objavené úlomky patrili meteoritu, ktorý je najstaršou sopečnou horninou, akú vedci objavili, informuje portál The Conversation. Predpokladá sa, že tento meteorit vznikol v žeravých útrobách formujúcej sa protoplanéty, z ktorej sa však planéta nikdy nestala. Autori novej štúdie analyzovali izotopy uránu a olova vo vzorke a na základe toho zistili, že úlomok je starý presne 4,56556 miliárd rokov, plus-mínus 120 tisíc rokov. Toto je jeden z najpresnejších odhadov veku, aký vedci určili kozmickému objektu. Zaujímavosťou je, že vek úlomku meteoritu napáda poznatky, ktoré máme o našej Slnečnej sústave.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Predpokladá sa, že Slnečná sústava vznikla pred približne 4,567 miliardami rokov. Pri vzniku sústavy vzniklo aj množstvo rozličných prvkov, mimo iné aj hliník. Hliník-27 je stabilnou formou hliníka, no hliník-26 sa už považuje za rádioaktívny izotop, ktorý vzniká explodujúcimi hviezdami. Postupne sa tento izotop rozpadá na horčík-26.  

Distribúcia izotopu horčíka v rannej Slnečnej sústave

Hliník-26 je mimoriadne užitočným izotopom, ak chcú vedci chápať ako naša sústava vznikla. Pretože sa časom rozpadá, vedci ho môžu použiť na datovanie udalostí, hlavne počas prvých štyroch až piatich miliónov rokov existencie Slnečnej sústavy. Vedci zároveň predpokladajú, že rozpad tohto izotopu mohol byť v rannej Slnečnej sústave hlavným zdrojom tepla. Toto teplo mohlo pomôcť roztaviť drobné úlomky kameňov, ktoré sa neskôr zlepili dokopy a postupne vytvárali planéty.  

Vedci ale musia vedieť, či bol tento izotop rozdelený v sústave rovnomerne alebo sa tvorili zhluky, teda niektoré regióny ho mali viac ako iné. Na to potrebujú vedci zistiť presný vek. Z výskumu hliníka-26 sa to priamo vyčítať nedá, no vedci sa vedia posunúť, ak dáta skombinujú s dátami o uráne a olove. Najdôležitejšie izotopy uránu, urán-235 a urán-238 sa rozpadajú na olovo-207 a olovo-206.  

Výskumníci počas analýzy vzorky zo saharskej púšte, ktorá sa označuje ako Erg Chech 002, objavili vysokú koncentráciu olova-206 a olova-207. Natrafili aj na relatívne veľké množstvo nerozpadnutého uránu-238 a uránu-235. Meranie pomerov izotopov olova a uránu umožnilo tak presné datovanie vzorky.  

Vedcov prekvapilo, že keď vzorku porovnali so špecifickou skupinou achondritov, všimli si, že Erg Chech 002 sa musela oddeliť od telesa, ktoré obsahovalo až štyrikrát viac hlíníka-26 ako táto skupina achondritov. Autorom štúdie sa teda podarilo preukázať, že tento izotop hliníka bol v mladej Slnečnej sústave rozmiestnený nerovnomerne.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre