Mladá Slnečná sústava bola ako zle zamiešané cesto, ukazuje výskum izotopov
Distribúcia prvkov medzi vonkajšou a vnútornou časťou sústavy nebola rovnomerná, hovoria vedci.
Nedávno publikovaný výskum vedcov z inštitútu Carnegie dokázal, že draslík prišiel na našu planétu prostredníctvom meteoritov. V rámci práce dokázali, že časť primitívnych meteoritov obsahuje mix izotopov draslíku, ktorý sa líši od zloženia komplexnejších meteoritov. Táto práca vedcom pomôže lepšie pochopiť formáciu našej Slnečnej sústavy a kompozíciu planét.
Ako autori štúdie vysvetľujú, že v jadrách hviezd nachádzame extrémne podmienky, pri ktorých dochádza ku vzniku nových prvkov prostredníctvom jadrovej fúzie. Každá generácia hviezd vytvorí prvky, ktoré sa po explózii hviezdy dostávajú do vesmíru a vzniká z nich nová generácia hviezd. Ak dokážu vedci túto evolučnú cestu sledovať, môžu nakoniec vytvoriť históriu vývoja materiálov.
Keď hviezda ukončí svoj život ako supernova, hmota z ktorej sa skladala, uniká do vesmíru. Tu sa môže nahromadiť do molekulárneho oblaku, z ktorého kolapsom vzniknú nové hviezdy. Pred približne 4,5-miliardami rokov takto vznikla aj naša Slnečná sústava. Keď sa materiál v molekulárnom oblaku začne rúcať, hmota sa koncentruje do jedného bodu. V určitom momente sa teplota a tlak v tomto zhluku hmoty stanú tak vysoké, že sa začne jadrová fúzia a vzniká nová hviezda.
Mladá hviezda okolo seba vytvorí prstenec hmoty, ktorý ju istý čas kŕmi a pomáha jej rásť. V určitom bode však svoju formáciu ukončí, no prstenec ostáva. Z neho neskôr vznikajú planéty, asteroidy a ďalšie kozmické objekty.
Všetko, čo dnes v Slnečnej sústave pozorujeme, vzniklo práve z tohto materiálu a vedci štúdiou izotopov určitých prvkov skúmajú kompozíciu molekulárneho oblaku, z ktorého sústava vznikla. V rámci novej štúdie autori odhalili, že k výslednej kompozícii oblaku prispelo niekoľko hviezd, no neprispeli rovnakým dielom.
Neprehliadnite
Zle zamiešané cesto
V rámci práce preto vedci skúmali izotopy draslíka v 32 odlišných meteoritov. Draslík je v tomto kontexte zaujímavým prvkom, pretože nie je až tak prchavý. Pod prchavými prvkami sa rozumejú tie, ktoré majú nízky bod varu, preto sa vyparujú veľmi rýchlo. Tieto druhy prvkov sa nedajú sledovať až tak dobre.
„Vďaka citlivým prístrojom sa nám podarilo nahliadnuť na distribučné vzorce izotopov draslíka, ktoré sa v rámci odlišných meteoritov líšili,“ vysvetľujú autori.
Za jedny z najprimitívnejších meteoritov sa považujú takzvané uhlíkové chondrity. Tie vznikali na okraji Slnečnej sústavy. Zároveň autori štúdie zistili, že tieto typy meteoritov obsahovali viac izotopov draslíka, než bolo vyprodukovaných explóziami hviezd. Iné typy meteoritov obsahovali rovnaké pomery izotopov ako vedci objavili na našej planéte a v celej vnútornej Slnečnej sústave.
„Naša práca poukazuje na to, že mladá Slnečná sústava bola ako zle premiešané cesto. Inými slovami povedané, distribúcia prvkov medzi vonkajšou a vnútornou časťou sústavy nebola rovnomerná,“ tvrdí Anat Shahar, spoluautor štúdie.
Už roky vedci hľadali pôvod prchavých prvkov. Nová štúdia naznačuje, že sa tieto prvky na Zem mohli dostať až z okrajov Slnečnej sústavy, ukryté v uhlíkových chondritoch. Keďže sa však pomer izotopov draslíku na Zemi zhoduje s iným typom meteoritov, autori štúdie konštatujú, že sa tento prvok dostal na planétu prostredníctvom nich.
Komentáre