Mars má novú jazvu: Najväčší náraz, aký NASA zaznamenala, odhalil ložiská ľadu pod povrchom planéty
Americká NASA informuje o novom kráteri, ktorý sa objavil na povrchu červenej planéty.
Americká NASA zachytila ešte minulý rok na Marse zemetrasenie s magnitúdou 4. Podľa všetkého ide o dopad meteoroidu, jedného z najväčších aké na červenú planétu dopadli, odkedy NASA začala skúmať vesmír.
Dopad meteoroidu je zaujímavý, no ešte fascinujúcejšie sú veľké kusy ľadu, ktoré sa počas dopadu uvoľnili spod povrchu planéty. Tie sa nachádzajú bližšie ku rovníku než akékoľvek iné objavené vzorky. Vedci na základe tohto objavu môžu lepšie zhodnotiť a vybrať pristávacie miesto pre potenciálnu misiu s ľudskou posádkou.
To, že ide o dopad kozmického objektu vedci usúdili na základe fotografií spred a po udalosti. Tieto zábery zachytila sonda Mars Reconnaissance Orbiter. Tej sa podarilo na povrchu planéty objaviť úplne nový kráter. Predpokladá sa, že mal objekt veľkosť od 5 do 12 metrov, čiže bol relatívne malý. Ak by spadol na Zem, zhorel by v atmosfére. Atmosféra Marsu je však oveľa redšia a preto sa dokázal objekt dostať až na povrch.
Dopadol v regióne Amazonis Planitia a vytvoril kráter s priemerom približne 150 metrov a hĺbkou 21 metrov. Vedci sa domnievajú, že nejaký materiál uvoľnený počas nárazu, mohol doletieť až do vzdialenosti 37 km. Spojením fotografií a seizmických záznamov dokázali vedci usúdiť, že dopad možno považovať za jeden z najväčších impaktov, aký sme zaznamenali v celej Slnečnej sústave. NASA vysvetľuje, že na Marse existujú väčšie krátery, no tie vznikli oveľa skôr, než sa ľudia pozreli do vesmíru.
„Nestalo sa, aby sme našli čerstvý kráter podobnej veľkosti,“ vysvetľuje Ingrid Daubar, ktorá vedie misiu InSight Impact Science.
Významná udalosť
Tá vysvetľuje, že dopad meteoroidu možno považovať za významný model v geologickej histórii červenej planéty a je fascinujúce, že ho vedci dokázali zaznamenať. Čo sa týka samotnej misie InSight, tá sa pomaly blíži ku koncu svojho života. Na jej solárne panely dopadá prach a sonda už nedokáže získať toľko energie, koľko potrebuje. Predpokladá sa, že do šiestich týždňov by sa misia mala vypnúť.
Neprehliadnite
InSight študovala a ešte stále študuje, kôru, plášť a jadro planéty Mars. Využíva pri tom seizmické vlny a počas rokov fungovania sa jej podarilo zistiť veľkosti, hrúbky a kompozície vnútorných vrstiev planéty. Svoju misiu začala koncom roka 2018 a odvtedy odhalila viac ako tisíc „marsotrasení“. Niekoľko z nich vzniklo po dopade kozmických objektov.
Najnovší dopad meteoroidu je prvým, ktorý mal takzvané povrchové vlny. Veľmi podobné tým seizmickým, no šíria sa v najvrchnejších vrstvách planetárnej kôry. Tieto vlny vedcom umožnia lepšie pochopiť štruktúru planetárnej kôry Marsu.
Čo sa týka ľadu pod povrchom planéty, ten sa považuje za kľúčový zdroj pre budúcich astronautov. Tí by mohli vodu využiť nielen na pitie, ale aj pri pestovaní, alebo výrobe raketového paliva.
Komentáre