Ľudia sú pre zvieratá viac nebezpeční, než sme si mysleli. Vírusy od nás preskakujú na ne viac, než sa to deje naopak
Vírusy, ktoré sa dostali zo zvierat na ľudí poznáme, no tento proces prebieha aj opačne.
Vtáčia a prasacia chrípka alebo covid sú ochorenia, ktoré prešli zo zvierat na ľudí. Tieto choroby môžu byť veľmi nebezpečné až smrteľné, preto niet divu, že sa ich ľudia obávajú. Výskumníci z University College London však v novej štúdii vysvetľujú, že situácia nie je až taká zlá, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Hoci nejaké ochorenia prechádzajú zo zvierat na nás, my zvieratám dávame oveľa viac chorôb.
Keď určitý vírus prejde zo zvieraťa na človeka, hovoríme o procese, ktorý sa nazýva zoonóza. História obsahuje veľa prípadov, kedy zoonóza spôsobila veľké epidémie a pandémie. Čo sa však nás ľudí týka, vo väčšine prípadov sa považujeme za obete vírusov, nie za ich zdroje. Vedci len málo pozornosti venujú vírusom, ktoré prechádzajú z nás na zvieratá.
V rámci štúdie výskumníci analyzovali takmer 12-miliónov virálnych genómov, ktoré sa nachádzajú vo verejných databázach. Na základe získaných dát následne rekonštruovali evolučnú históriu 32 virálnych rodín a hľadali momenty, kedy tieto vírusy preskočili z jedného hostiteľa na druhého. Ukázalo sa, že približne dvojnásobné množstvo vírusov preskočilo z človeka na zviera, ako zo zvierat na človeka. Tento proces sa zas nazýva antroponóza.
Autori štúdie poukazujú na to, že ľudské vírusy často preskakujú na divé a domestikované zvieratá, no tomuto sa pozornosť až tak nevenuje.
“Ľudí by sme mali považovať len za jeden uzol v spletitej sieti hostiteľov, ktorí si donekonečna vymieňajú rozličné patogény, než ako terč pre zoonotické patogény,” tvrdí spoluautor štúdie, profesor Francois Balloux.
Vírusy, ktoré preskočili z nás na zvieratá, sa môžu v budúcnosti vrátiť
Autori prízvukujú aj to, že ak budeme monitorovať preskakovanie vírusov v oboch smeroch, teda zo zvierat na človeka a z človeka na zvieratá, dokážeme oveľa lepšie pochopiť, ako sa vírusy vyvíjajú. To by nám zas pomohlo lepšie predpovedať a pripraviť sa na budúce epidémie alebo pandémie. Zároveň môžeme lepšie chrániť živočíšne druhy.
Neprehliadnite
Štúdia zistila aj to, že typicky sa preskočenie vírusu na nového hostiteľa spája s vyšším počtom mutácií, relatívne k ich evolúcií v rámci jedného hostiteľa. Vedci vysvetľujú, že to odráža fakt, že vírusy sa musia adaptovať, aby lepšie využívali svojho nového hostiteľa.
Vírusy infikujúce viacero živočíšnych druhov vykazujú slabšie signály tohto adaptívneho procesu. To môže znamenať, že vírusy schopné infikovať širšie spektrum hostiteľov už môžu mať v sebe vlastnosti, ktoré ich robia vhodnejšie na infikovanie viacerých živočíšnych druhov.
“Keď vírus preskočí z človeka na zviera, môže spôsobiť veľa problémov zvieraťu a potenciálne viesť k ohrozeniu druhu. Čo si však neuvedomujeme je aj to, že tento dej môže vytvoriť problémy aj pre nás, napríklad ohrozením dostupnosti potravy. Ak vírus z človeka infikuje veľké množstvo dobytka, všetky choré zvieratá musíme utratiť, čo môže spôsobiť nedostatok mäsa,..” tvrdí Cedric Tan, vedúci štúdie.
Takýto vírus sa môže v zvieratách ďalej vyvíjať a v budúcnosti opäť preskočiť na človeka, v ešte rizikovejšej forme.
Komentáre