Veda a výskum
Pandémie z minulosti nás stále majú čo naučiť: Spoločnosť reaguje na krízy rovnako ako pred niekoľkými storočiami
Autori novej štúdie tvrdia, že sa nemôžeme pozerať na konkrétnu krízu samostatne, ale vo svetle udalostí, ktoré sa udiali pred ňou a po nej.
V polovici 14. storočia Európu a Áziu zasiahla obrovská pandémia pľúcneho moru, ktorá získala prezývku Čierna smrť. Išlo o najväčšiu pandémiu, akú ľudstvo zažilo a niet preto divu, že táto udalosť inšpirovala aj mnohých umelcov.
Jedným z nich bol aj francúzsky existencialista, Albert Camus. V roku 1947 vydal román Mor, ktorý rozpráva príbeh izolovaného mestečka, ktoré postihla Čierna smrť. Choroba sa šíri, mesto sa s ňou nedokáže vysporiadať a poriadok postupne upadá, obyvatelia už neveria úradom a nastupuje paranoja. Vedci z univerzity Concordia si nemohli nevšimnúť, že situácia v knihe do určitej miery odzrkadľovala tú, ktorá vznikla s príchodom pandémie COVID-19.
Vedci z univerzity vytvorili štúdiu, ktorá sa inšpirovala nielen týmto literárnym dielom, ale aj skutočnou Čiernou smrťou. Pracujú s teóriou, podľa ktorej je narušenie spoločnosti po izolovanej udalosti výsledkom pomaly sa rozpletajúcej siete udalostí. Inými slovami povedané zisťovali, čo sa nielen pred pandémiou, ale napríklad aj útokom na dvojičky, či Černobyle, dialo pred katastrofou a po nej.
Viaceré faktory ovplyvňovali a trápili spoločnosť ešte predtým, ako sa významná historická kalamita udiala, vysvetľujú autori. Štúdia týchto faktorov nám podľa nich umožní lepšie pochopiť to, prečo spoločnosť reagovala na krízu tak, ako zareagovala.
„Na každé narušenie spoločnosti by sme sa mali pozerať ako na nahromadenie rozličných menších udalostí, ktoré viedli k transformácii,“ vysvetľuje Joel Bothello, jeden z autorov štúdie.
Rovnaká situácia
Autori štúdie analyzovali štyri knihy o čiernej smrti, pričom dve sa považovali za fikciu a dve nie. Vo všetkých knihách sa objavili stopy spoločenskej stagnácie, dezorientácie, polarizácie, či odmietnutia. Všetky tieto znaky sa naprieč storočiami nezmenili a možno ich pozorovať aj dnes.
Neprehliadnite
Pod stagnáciou sa rozumie neschopnosť spoločnosti identifikovať udalosti idúce po sebe a nereaguje vhodne. Keď príde niečo, čo spoločnosť naruší, prichádza dezorientácia. Nikto nevie kedy sa život vráti do normálu. Po dezorientácii nastáva polarizácia, moment kedy sa zodpovednosť kladie na plecia určitej skupiny ľudí. S ňou prichádza aj hádzanie viny na druhých a xenofóbia.
Nakoniec spoločnosť začne odmietať exitujúci systém a stráca dôveru v autority, či už náboženské, vládne, alebo vedecké. To vedie k výrazným ekonomickým, politickým a kultúrnym zmenám.
„Dnes sme vraj o niečo sofistikovanejší, no rovnaké vzorce ľudského správania pozorujeme aj v modernej dobe,“ tvrdí Bothello.
Autori štúdie tvrdia, že z katastrof minulosti sa toho môžeme veľa naučiť. Autori študovali aj fikciu, no tvrdia, že vybrali knihy, ktoré síce ponúkajú subjektívny pohľad na udalosti, no ťažia z reálnych udalostí a reálnych ľudí. Predchádzajúce štúdie sa pozerali na katastrofy ako jednorazovú udalosť, v skutočnosti ale išlo o sériu mnohých udalostí, ktoré nakoniec viedli k reorganizácií celých spoločenstiev.
