LUCA je spoločný predok všetkého živého. Vedci odhalili, kedy tento organizmus, ktorému vďačíme za život, vznikol

Ak by sme pretočili hodinky viac ako 4-miliardy rokov do minulosti, našli by sme spoločného predka pre všetky dnes žijúce organizmy.

LUCA Last Universal Common Ancestor
Zdroj: Fortgens Photography / shutterstock.com

Ak by sme pretočili hodiny a sledovali ako sa evolúcia vracia v čase, v určitom momente by sme sa stretli s drobným jednobunkovým organizmom LUCA, ktorý sa považuje za posledného spoločného predka pre všetky živé organizmy, ktoré dnes existujú na planéte.  

LUCA, alebo Last Universal Common Ancestor, existoval podľa vedcov pred 4,32 až 4,52-miliardami rokov, teda vznikol takmer okamžite po vzniku planéty. Výskumníci nemajú predstavu o tom, ako tento prvý organizmus vyzeral. Vedci z NIOZ sa naň pozreli lepšie. S pomocou nových datovacích metód dokázali presnejšie určiť moment, kedy sa LUCA rozdelil na baktérie a archeóny. Popri tom dokázali odhadnúť aj kedy vznikli prvé eukaryoty.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori štúdie vysvetľujú, že ak si predstavíme všetok život na Zemi ako jeden veľký evolučný strom, organizmus LUCA predstavuje absolútny základ tohto stromu. Až o nejaký čas sa kmeň rozdelí na bakteriálnu a archeónovú vetvu. Eukaryoty, teda bunky s jadrom, aké existujú vo všetkých rastlinách a živočíchoch, nie sú na tomto evolučnom strome samostatnou vetvou. Vedci vysvetľujú, že v tomto prípade môžeme hovoriť o spojení dvoch vetiev, ktoré tvorili bakteriálne a archeónové vetvy. Spoločný predok eukaryotických organizmov existoval podľa odhadov pred 1,84 až 1,93-miliardami rokov.  

“Naše nové odhady vzniku univerzálneho spoločného predka LUCA nie sú drasticky odlišné od predchádzajúcich odhadov. Ak sa snažíme určiť vek najstarších organizmov na Zemi, čím hlbšie do minulosti sa dostávame, tým viac neistoty môžeme v našich odhadoch nájsť. V prípade nášho výskumu môžeme povedať, že najväčšie prekvapenia sa netýkajú organizmu LUCA, ale nájdeme ich ďalej na evolučnom strome života,” hovorí Tom Williams, jeden z autorov štúdie.  

Evolúcia prvých mikróbov na Zemi

Williams vysvetľuje, že archeóny sa niekedy označujú aj ako starodávne baktérie. Tento ich názov nasvedčuje, že pochádzajú od spoločného predka, ktorý je starší ako dnešné baktérie. Vďaka novým dátovacím metódam dnes vieme povedať, že predok všetkých archeónov existoval niekedy pred 3,37 až 3,95-miliardami rokov. Zároveň si všímame, že posledný spoločný predok všetkých archeónov je mladší ako posledný spoločný predok všetkých baktérií. Z toho vyvodzujeme, že existovali ešte staršie archeóny, ktoré buď vymreli, alebo žili v kúte Zeme, ktorý sme ešte neobjavili.  

“Nové odhady posledných spoločných predkov archeónov a baktérií nám umožnia zlepšiť modely popisujúce vznik eukaryotov. V našej štúdii sa na evolúciu pozeráme ako na strom života a to nám umožňuje lepšie sledovať ako sa bunky postupom času na Zemi vyvíjali,” tvrdí Edmund Moody, spoluautor štúdie.  

Výskumníci zároveň priniesli základy, ktoré vedcom pri ďalších prácach pomôžu lepšie popísať ako fungovali prvé mikróby na Zemi v podmienkach, ktoré sú od tých dnešných na míle vzdialené. Zároveň budú môcť vedci lepšie popísať ako sa ich evolúcia viaže na históriu planéty.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre