Ak si kýchnete na Evereste, vaše mikróby tam ostávajú stovky rokov, hovoria vedci. Čo to znamená?

V rámci nového výskumu vedci odhalili mikroorganizmy, ktoré v prostredí Mount Everestu dokážu prežívať mimoriadne dlhú dobu.

Ak si človek kýchne na evereste, jeho mikróby prežívajú stovky rokov
Zdroj: Unsplash (Martin Jernberg), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Približne osem kilometrov nad morom sa nachádza tábor, v ktorom sa odvážni horolezci pripravujú na posledný výstup na vrchol Mount Everestu, najvyššej hore sveta. Podľa nového výskumu vedcov z University of Colorado môžu títo horolezci po sebe zanechávať množstvo odolných baktérií, ktorým nevadia ani kruté podmienky Everestu.

Odolné baktérie môžu v pôde prežiť desiatky, možno až stovky rokov, tvrdia vedci. Ich štúdia nie je len dôkazom o tom, aký dopad má turizmus na najvyššiu horu sveta, no zároveň dokážu na základe týchto mikróbov dokázať, kde má život na Zemi svoje limity. Zároveň sa otvára otázka, či by mikróby dokázali prežiť na studených planétach alebo mesiacoch.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„V mikrobióme Everestu nájdeme množstvo stôp po ľuďoch,“ vysvetľuje Steve Schmidt, jeden z autorov výskumu.

Dlhú dobu výskumníci nedokázali jasne identifikovať mikróby, ktoré vo veľkých výškach po sebe ľudia zanechali. V tomto smere je štúdia prvou svojho druhu, ktorá to pomocou vyspelého genetického sekvenovania dokázala. Ľudské mikróby skúmali zo vzorky z Mount Everestu. Autorov objav mikroorganizmov po ľuďoch neprekvapil. Mikróby sa nachádzajú všade a veľmi jednoducho môžu cestovať aj ďalej od kempu.

Prispôsobenie sa krutým podmienkam

Niektoré mikróby sa vyvinuli tak, aby dokázali prežiť v teplom a vlhkom prostredí, napríklad v našich nosoch. Vedcov však zaskočilo, že práve tieto mikróby ukázali neuveriteľnú odolnosť voči krutým podmienkam pri vrchole najvyššej hory sveta. Tam existujú v stave hibernácie a môžu prežiť dekády až storočia.

Život v ľadových a nehostinných podmienkach výskumníci označujú ako kryobiosféra planéty. V rámci výskumu sa vedci pokúšajú pochopiť hranice odolných organizmov v týchto oblastiach. Pri predchádzajúcich výskumoch analyzovali vzorky z Antarktídy, Ánd či Himalájí a Arktídy. Žiadna vzorka nevykazovala také veľké množstvo mikróbov ako tá z Everestu.

Najrozšírenejším organizmom bol druh huby s názvom Naganishia. Tento druh dokáže prežiť extrémne nízke teploty a veľa UV radiácie. Medzi mikróbmi spájajúcimi sa s ľuďmi našli stafylokoka, najrozšírenejšiu baktériu na koži a v nose. Zároveň našli aj streptokoka, ktorý sa nachádza v našich ústach.

Vo vysokých nadmorských výškach mikróby spravidla umierajú, kvôli vyššej dávke UV žiarenia, a preto prežijú len najodolnejšie organizmy. Ostatné mikróby buď umrú alebo sa uložia do spánkového stavu, v ktorom prežijú aj roky. Autori štúdie nepredpokladajú, že by „naše“ mikróby nejak výrazne ovplyvnili prostredie na vrchole Everestu. Ich štúdia však môže pomôcť v pátraní po živote mimo Zeme, napríklad na Marse alebo ľadových mesiacoch v našej sústave.

Niektoré extrémofilné organizmy by v tomto prostredí mohli prežiťak by ľudia niekedy tieto svety navštívili, museli by byť opatrní, aby niečo nekontaminovali.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre