Kanibalizmus bol v Európe v minulosti oveľa bežnejší, než sme si mysleli. Bol súčasťou kultúry, tvrdia vedci!
Naši predkovia sa v určitý moment v histórii navzájom jedli. Dôkazy z anglickej jaskyne Gough prezrádzajú viac informácií o tejto zvláštnej praktike.
História ukrýva množstvo praktík, ktoré by sme mohli dnes považovať prinajmenšom za zvláštne. Niektoré sa vďaka dôkazom podarí vedcom aspoň do istej miery objasniť, iné ostávajú zahalené rúškom tajomstva. V rámci nového výskumu vedci z Natural History Museum odhalili najstarší prípad kanibalizmu ako súčasť kultúrneho rituálu.
Pred približne 15-tisíc rokmi sa naši predkovia navzájom jedli, ale nie preto že by museli. Ako vysvetľujú autori štúdie, išlo o súčasť ich kultúry. Dôkazy o kanibalizme našich predkov vedci objavili v jaskyni Gough, ktorá je veľmi známym paleolitickým náleziskom v juhovýchodnej časti Anglicka. V tejto jaskyni objavili aj ľudské lebky, ktoré boli pretvorené s najväčšou pravdepodobnosťou na poháre. Okrem toho vedci nachádzali kosti, na ktorých sa nachádzali odtlačky ľudských zubov.
Autori novej štúdie chceli vedieť, či sa takéto správanie odohrávalo len na území dnešného Anglicka alebo či išlo o súčasť väčšej kultúry, ktorá sa niesla celou severnou Európou. Podobné ostatky výskumníci objavili nielen v severnej, ale aj v západnej Európe a priradili ich k rovnakej kultúre, ktorú označujeme ako Magdalénska. Autori štúdie zároveň usúdili, že konzumácia mŕtvych bola pomerne rozšíreným správaním v období vyššieho paleolitu.
“Namiesto pochovávania mŕtvych ich naši predkovia jedli. Na základe dostupných dôkazov usudzujeme, že kanibalizmus naši predkovia praktikovali pri niekoľkých rôznych udalostiach. Ako praktika však nevydržal kanibalizmus dlho,” vysvetľuje doktorka Silvia Bello, expertka na evolúciu ľudského správania a spoluautorka novej štúdie.
Kanibalizmus ako rituálna praktika našich predkov
Výskumníci tvrdia, že toto sú zatiaľ najstaršie dôkazy o kanibalizme ako o pohrebnej praktike. Ako sme už spomínali, konzumácia mŕtvych nebola dlhodobým javom a zakrátko ju nahradilo pochovávanie. Autori štúdie však v tomto smere prinášajú zaujímavú otázku. Keď prišla zmena z konzumácie na pochovávanie, zmenili sa spôsoby magdalénskej kultúry, alebo boli príslušníci tejto kultúry vymenení?
O kanibalizme vedci vedia už dlhšiu dobu, no pri podobných výskumoch sa nepodarilo jasne preukázať, či išlo o jedenie ľudí z nutnosti, alebo sa za tým skrývalo niečo duchovné. Dôkazy z jaskyne Gough naznačujú, že kanibalizmus prebiehal ritualistickou formou. Popri týchto nálezoch existuje ešte množstvo ďalších dôkazov, ktoré ukazujú, že naši predkovia lovili a jedli množstvo iných zvierat. Kanibalizmus z núdze preto autori štúdie sebavedomo vylučujú.
Neprehliadnite
Počas kanibalistických praktík však naši predkovia vytvárali z lebiek poháre a do kostí vyrezávali určité vzory. To všetko poukazuje na to, že za touto praktikou sa musel ukrývať nejaký vyšší význam. Stále však existuje zopár nejasností ohľadom týchto praktík. Výskumníci chcú v ďalších krokoch zistiť, či sa naši predkovia jedli navzájom, alebo obeťou kanibalizmu boli ľudia mimo blízkej skupiny.
Komentáre