Jedno prekvapenie za druhým: Čo astronómovia našli v „obyčajnom“ molekulárnom mraku?
Na prvý pohľad ničím nevýrazný vesmírny región odhalil viaceré prekvapenia.
Fotografia molekulárneho mraku L483 ukazuje na prvý pohľad ničím nezaujímavý región, no keď sa astronómovia z Northwestern University pozreli bližšie, všimli si že tento priestor je čím ďalej tým zvláštnejší, informuje portál Phys.
Spočiatku si všimli magnetické pole deformované naozaj neobyčajným spôsobom. Nevediac čo je dôvodom tejto deformácie sa na molekulárny mrak pozreli ešte o čosi bližšie a všimli si hviezdu ukrytú v pozadí. Astronómovia predpokladajú, že môže ísť o príbuznú hviezdu vznikajúcu o niečo ďalej.
„Predpokladáme, že dvojica hviezd vznikla trochu ďalej od seba. Keď sa jedna hviezda priblížila, aby vytvorila binárnu sústavu, dynamika molekulárneho mraku sa narušila a zároveň nastala aj deformácia magnetického poľa,“ vysvetľuje Erin Cox z Northwestern University.
V molekulárnych mrakoch môže dôjsť k vzniku nových hviezd, ak sa prach a plyn nachádzajúci sa v mraku zrúti. Počas vzniku hviezdy zároveň dochádza k prúdom materiálu a magnetické pole molekulárneho mraku je väčšinou s týmito prúdmi spojené a je s nimi rovnobežné. Molekulárny mrak L483 sa však od ostatných líši tým, že jeho magnetické pole má odchýlku 45 stupňov.
„Spočiatku všetko sedelo. Ak dochádza k magnetizovanému kolapsu materiálu, magnetické pole riadi vývoj mladej hviezdy. Teórie ale môžu hovoriť jedno, zatiaľ čo prax nám ukazuje niečo iné,“ vysvetľuje Cox.
Sústava plná zvláštností
Vedecký tím predpokladá, že za deformáciu magnetického poľa môže práve hviezda, ktorá sa ukrývala za molekulárnym oblakom. Ich výsledky však zatiaľ nie sú stopercentné a na potvrdenie tejto teórie sú potrebné ďalšie pozorovania. V molekulárnych oblakoch môžu vzniknúť aj dve hviezdy, ak sa v ňom nachádza dostatočné množstvo materiálu. Binárne sústavy však môžu vzniknúť aj v prípade, ak protoplanetárny disk okolo formujúcej hviezdy prejde čiastočným kolapsom a začne sa tvoriť ďalšia hviezda.
Oba tieto modely však nie sú v prípade Molekulárneho oblaku L483 správne. Je možné, že hviezdy vznikli ďaleko od seba a postupom času sa jedna priblížila k druhej, aby vytvorila binárny pár. Vedci predpokladajú, že rovnakú situáciu pozorujú aj v tejto konkrétnej hmlovine.
Neprehliadnite
„Zatiaľ nevieme, prečo sa jedna hviezda blíži k tej druhej. Myslíme si však že tento presun ovplyvnil dynamiku magnetického poľa v molekulárnom oblaku,“ tvrdí Cox.
Erin Cox spolu s vedeckým tímom aj naďalej pozoruje tento neobvyklý molekulárny oblak. Vo svojich ďalších krokoch sa pokúsia objasniť, ako hviezdy vznikli a či ich pohyb je naozaj dôvodom deformácie magnetického poľa. Ich práca ponúkne pohľad na binárne sústavy, ktoré nie sú vo vesmíre vôbec vzácnosťou. Sústavy dvoch hviezd nielenže vo vesmíre existujú, no nedávne pozorovania ukázali, že okolo dvojice hviezd môžu obiehať aj planéty. Zatiaľ je síce otázne, či sa na podobných planétach môže nachádzať život alebo nie.
Komentáre