Je to v podstate hod kockou: Šanca veľkej erupcie sopky, ktorá by mohla zmeniť svet, je vysoká, tvrdia vedci
Masívna sopečná erupcia môže napáchať rovnaké škody ako kilometrový asteroid.
Podľa vedcov z University of Birmingham panuje naprieč verejnosťou chybná predstava o tom, že riziko vážnych sopečných erupcií je v súčasnosti nízke. Vo svojej práci opisujú nízky záujem svetových vlád o monitorovanie potenciálnych erupcií ako „bezohľadný“.
Práca vysvetľuje, že aj keby sme mali vedomie o prichádzajúcej veľkej sopečnej erupcii, veľa toho spraviť nedokážeme. Zároveň však existujú kroky, ktoré by mohli naše šance zlepšiť, či už lepšie monitorovanie situácie, vzdelanie verejnosti, či nástroje na manipuláciu magmy. Vo svojej práci vysvetľujú, že šance na spustenie masívnej erupcie v nadchádzajúcom storočí sú jedna k šiestim.
„Je to v podstate hod kockou,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie, doktorka Lara Mani.
Vysvetľuje, že gigantické sopečné erupcie už v minulosti spôsobili masívne klimatické zmeny a masové vymieranie života na planéte. Masívna sopečná erupcia by mohla podľa Mani napáchať rovnaké škody ako kilometer široký asteroid. Šanca takejto erupcie je však niekoľko stoviekkrát vyššia, než zásah asteroidov.
„Ročne sa minú stovky miliónov dolárov na ochranu proti asteroidom, no čo sa týka prípravy na možnú masívnu sopečnú erupciu, táto sféra je drasticky podfinancovaná,“ tvrdí Mani.
Budíček
V januári explodoval podmorský vulkán Tonga, čo bolo najväčšou erupciou, akú sme zaznamenali pomocou moderných prístrojov. Ak by erupcia trvala o čosi dlhšie, alebo uvoľnila viac popola a plynu, dôsledky mohli byť devastujúce. Erupciu vulkánu Tonga vedci prirovnávajú k asteroidu, ktorý len o chlp minul našu planétu.
„Erupciu sopky Tonga by sme mali brať ako budíček,“ vyjadrila sa Mani.
Experti nedávno odhalili, že erupcia, stokrát väčšia ako Tonga, sa deje každých približne 625 rokov. To je o dvojnásobok kratšie, než sa predpokladalo. Posledná erupcia s magnitúdou 7 sa udiala v Indonézii, v roku 1815. Počas nej prišlo o život 100-tisíc ľudí a globálne teploty spadli približne o jeden stupeň. Katastrofa, ktorá po erupcii nastala je dnes známa ako „rok bez leta“.
Neprehliadnite
Mike Cassidy, expert na sopky, vysvetľuje, že v súčasnosti je naša populácia približne osemkrát väčšia a naša úroveň obchodu je 40-krát komplexnejšia. Naše zložité globálne siete by mohli byť ešte zraniteľnejšie. Ak by sa masívna erupcia naozaj odohrala, škody by sa podľa neho rátali v triliónoch dolárov a porovnať by sa mohli s globálnou pandémiou.
Cassidy a Mani tvrdia, že monitoring sa musí jednoznačne zlepšiť. Vulkanológovia už viac ako 20 rokov žiadajú o satelit monitorujúci potenciálne sopečné erupcie. Spolu s ďalšími výskumníkmi žiadajú aj o viac výskumov z oblasti geoinžinierstva, teda odboru venujúcemu sa tomu, ako zmeniť určité prírodné procesy v náš prospech. Na záver autori štúdie dodávajú, že hoci sa môže zdať ovplyvňovanie správania sopiek nemožné, rovnako veda vnímala aj odklonenie potenciálne rizikového asteroidu.
Komentáre