Ilúzie vznikajú v oku, nie v našej hlave, tvrdia vedci: Toto sa stane keď vizuálne neuróny nestíhajú
Určitý typ ilúzií vzniká dôsledkom obmedzení našich neurónov. Tie však fungujú priam čarovným spôsobom.
Optické ilúzie sú zábavou nielen pre nás, ale aj pre vedcov. Skúmaním rôznych klamov získavajú lepšiu predstavu o tom ako náš mozog funguje a vníma svet okolo neho. V rámci nového výskumu vedci z University of Exeter prišli na to, že optické ilúzie nevznikajú v mozgu, ale sú dôsledkom limitov našich očí a neurónov spojených s vizuálnou sústavou.
V rámci štúdie skúmali ilúzie, ktoré sa zameriavajú na to, ako vnímame farbu alebo vzor objektu v súvislosti s jeho pozadím. Príkladom je ilúzia nižšie, na ktorej vidíme šedý pás na gradientnom pozadí. Šedý pás v strede má v skutočnosti jeden odtieň, no meniace sa pozadie spôsobuje, že jednu stranu vnímame svetlejšiu ako druhú.
Ide o jednoduchý trik, ktorý dokázal vedcov zamestnať na dlhú dobu. V posledných rokoch prebiehala diskusia o tom, či podobné ilúzie vznikajú v oku a vizuálnych centrách mozgu, alebo sú výsledkom vyšších mozgových procesov, v ktorých zohráva úlohu kontext a predchádzajúce skúsenosti. Nová práca prináša odpoveď, tieto ilúzie nie sú výsledkom hlbších psychologických procesov. Vznikajú na základe jednoduchých limitov našich neurónov.
„Naše oči posielajú mozgu informácie tak, že neuróny vytvoria buď rýchlejší, alebo pomalší signál. Existuje ale maximálna rýchlosť akou môžu signál poslať, no vedci sa nezamysleli nad tým, ako toto obmedzenie môže ovplyvniť spôsob akým vnímame farbu,“ tvrdí doktor Jolyon Troscianko, jeden z autorov štúdie.
Obmedzenia neurónov
Troscianko vytvoril model, ktorý berie do úvahy limity našich neurónov a ako to môže ovplyvňovať naše vnímanie rôznych vzorcov. Usúdil, že náš zrak funguje najlepšie, ak sa pozeráme na prirodzenú scénu. Pôvodne model vznikol na predpovedanie toho ako zvieratá vnímajú farby, no ukázalo sa, že dokáže správne predpovedať to, ako ľudia vnímajú veľa vizuálnych ilúzií. Vysvetlil, že ich práca napáda dlho zaužívané predstavy o tom ako naša vizuálna sústava funguje.
„Moderné televízie dokážu vytvoriť jasnobiele body, ktoré sú 10-tisíckrát jasnejšie ako ich najtmavšia čierna. Tým sa dostávajú k úrovni kontrastu, ktorý môžeme pozorovať v prírode. Záhadou pre nás ostáva, ako si dokáže mozog s týmto kontrastom poradiť. Testy ukazujú, že mozog zvládne spracovať kontrast 200:1 na jednej priestorovej mierke. To je zvláštne, pretože podľa nášho modelu neuróny prepájajúce mozog s očami zvládnu len kontrast v mierke 10:1,“ vysvetlil Troscianko.
Výskum dokázal aj to, že neuróny dokážu spojiť svoje signály, aby si poradili s obrovským kontrastom, s ktorým sa môžeme stretnúť hocikde. Hoci si s ním poradia, táto informácia je komprimovaná, čím vznikajú vizuálne ilúzie. Autori štúdie vysvetľujú, že naše neuróny sa mimoriadne presne vyvinuli na to, aby si dokázali aj s týmito situáciami poradiť.
Neprehliadnite
Niektoré neuróny sú citlivé na veľmi jemné rozdiely v odtieňoch šedej na strednej škále, no ľahko ich preťažíme vysokým kontrastom. Ak sa pozeráme na niečo vo väčšej alebo menšej škále, zapájame iné neuróny. Tie si poradia s výraznejším kontrastom, no nie sú až tak citlivé. Dokopy si však aj limitované vizuálne neuróny dokážu poradiť s kontrastmi väčšími ako 10-tisíc ku jednej.
Komentáre