Hrozí nám už čoskoro nedostatok dôležitých minerálov? Takto znie názor odborníkov
Ešte v rok 2017 sa medzi vedcami strhla diskusia o tom, že nám už čoskoro dôjdu zásoby medi, zinku a iných dôležitých kovov.
Pred pár rokmi štúdie naznačovali, že celosvetová zásoba dôležitých materiálov, napríklad medi, zinku a ďalších, sa v najbližších desaťročiach minie. Je tomu ale skutočne tak?
Išlo o problém, ktorý získal pozornosť vedcov ešte v roku 2017 a viedol ku formulácii dvoch protichodných názorov. Istá skupina vedcov verila, že Zem nemá dostatok minerálov na podporu rozrastajúceho sa priemyslu, zatiaľ čo tá druhá, v ktorej boli aj vedci z University of Geneva, ukázala, že tieto odhady nie sú správne.
V už staršej štúdii vedci dokázali, že dostupné zdroje pre väčšinu minerálnych komodít sú v skutočnosti dostačujúce na to, aby sa vyrovnali zvýšenému dopytu spojeného s rastúcou industrializáciou. Nedostatku by sme v blízkej budúcnosti mohli čeliť, no nie preto, lebo by bol nedostatok materiálu na Zemi. Vedci vysvetlili, že nedostatok bude vychádzať z príčin spojených s ekonomikou, environmentálnymi alebo sociálnymi tlakmi či industriálnej exploatácie.
Táto štúdia dospela k opačným záverom ako iné práce a tvrdí, že aj napriek tomu, že ide o neobnoviteľné zdroje, tie nám vystačia najmenej na niekoľko storočí, a to aj pri zohľadnení rastúcej spotreby týchto materiálov. Autori zo Ženevskej univerzity vysvetľujú, že si mnohí mýlia rezervu zdrojov a celkové množstvo dostupných zdrojov.
Kde je teda pravda?
Pod rezervou sa rozumejú minerálne zdroje, ktoré sme dnes identifikovali, kvantifikovali a vieme ich ťažiť a komerčne využiť. Množstvo štúdií berie do úvahy len tieto rezervy pri vytváraní predikcii do budúcna. Znamená to, že do úvahy berú len drobnú frakciu existujúcich depozitov. Ťažobné spoločnosti typicky definujú len rezervy, ktoré vystačia na pár desaťročí ziskových operácií. Ide totiž o náročný a nákladný proces. Definovať väčšie množstvo rezerv by v tomto prípade nebolo produktívne.
Neprehliadnite
„Tieto typy kalkulácií sú očividne zlé. Neberú do úvahy množstvo kovov nižšej kvality, ktoré v rezerve uvedené nie sú a zároveň neberú do úvahy ani doteraz neobjavené ložiská,“ tvrdia vedci.
Autori vo svojej práci vysvetlili, že drvivá väčšina ložísk sa nachádza v prvých 300 metroch zemskej kôry, ktorá siaha do hĺbky až troch kilometrov. Ložiská exitujú aj hlbšie a množstvo z nich sme ešte neobjavili. Už v minulosti sme mohli byť svedkami nedostatkov týchto materiálov, no vždy to malo podobný dôvod. Na vine nebolo to že by kovy neboli, no nedostatok vždy spôsobili buď operačné alebo ekonomické komplikácie. Medzi objavom ložiska a jeho efektívnou ťažbou môže uplynúť aj 20 rokov a ak medzitým výrazne vzrastie dopyt, ťažobný priemysel nemusí stíhať, čím sa vytvorí dočasný nedostatok.
Väčším rizikom je dopad ťažby na životné prostredie. Vieme, že ťažba kovov typicky poškodzuje prostredie okolo, no v tomto smere vedci považujú za dôležitý výskum. Ak chceme aj do budúcnosti čo najviac znížiť dopad ťažby na životné prostredie, potom vedci musia lepšie pochopiť, ako vznikajú ložiská kovov a nájsť lepšie spôsoby ako by sme ich mohli nájsť.
Komentáre