Veda a výskum

Mapa minulosti môže objasniť našu klimatickú budúcnosť. Vedci upozorňujú, že môže byť ešte horšie, než sa predpokladalo!

V tomto prípade však otepľovanie spustila výrazná vulkanická činnosť.

Ak chceme pochopiť ako bude vyzerať planéta v budúcnosti, ďaleká minulosť možno ukrýva odpovede, ktoré hľadáme. Nová štúdia z University of St. Andrews sa pozrela na klimatické mapy spred niekoľkých desiatok miliónov rokov v snahe nájsť viac informácií o prebiehajúcom globálnom otepľovaní.

V rámci svoje vedeckej práce sa zamerali na obdobie pred 56-miliónmi rokov, kedy sopky za krátku dobu vypustili do atmosféry obrovské množstvo oxidu uhličitého, čím spustili obdobie rapídneho otepľovania. Ide o obdobie, ktoré sa označuje ako Teplotné maximum medzi obdobiami Paleocén a Eocén, alebo skrátene PETM. Vo vedeckých kruhoch sa častokrát využíva ako paralela k zmenám, ktorými si planéta Zem prechádza dnes.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori v rámci štúdie vytvorili teplotné a zrážkové mapy, ktoré nám približujú, ako Zem počas PETM vyzerala. Modely sú obrazom toho, čím si planéta prechádza, ak sa v atmosfére nachádza obrovské množstvo oxidu uhličitého.

„Výsledky našej práce ukazujú v mimoriadnych detailoch vzorce klimatických zmien, ktoré nastávajú pri rapídnom zvýšení úrovne oxidu uhličitého v atmosfére. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť prebiehajúce globálne otepľovanie,“ tvrdí doktor James Rae, jeden z autorov štúdie.

PETM a dnešné globálne otepľovanie sa charakterizujú rýchlejším otepľovaním polárnych oblastí a silnejšími monzúnmi, či zimnými búrkami. Zároveň sa charakterizujú tiež menšími zrážkami na hranici tropických oblastí. Zároveň si autori štúdie všimli, že čím viac oxidu uhličitého v atmosfére planéty, tým sa podnebie stáva citlivejším.

Minulosť nás dokáže naučiť, ako naša planéta bude vyzerať o niekoľko rokov
Zdroj: University of St. Andrews

Horšie otepľovanie

Klimatické modely, ktorými vedci modelujú minulosť sú v skutočnosti určené na odhadovanie podmienok v budúcnosti. Tentokrát sa však vedci dostali 56-miliónov rokov dozadu. Predchádzajúce práce odhadovali, že teploty počas PETM boli o 4 až 5 stupňov Celzia vyššie ako teploty predchádzajúceho obdobia. V novej štúdii ale autori zistili, že PETM mohlo byť teplejšie až o 5,6 °C.

S väčším množstvom oxidu uhličitého je podnebie citlivejšie. Citlivosť podnebia sa meria tým, ako sa planéta ochladí zdvojnásobením množstva oxidu uhličitého v atmosfére.

„Musíme získať čo najpresnejšie odhady. Ak je naše podnebie citlivejšie, potom do konca tohto storočia zažijeme vyššie oteplenie,“ vysvetľuje autorka štúdie, Jessica Tierney.

Podľa súčasných odhadov sa zdvojnásobením množstva CO2 v atmosfére planéta oteplí od 2 do 5 stupňov Celzia. Autori novej štúdie však varujú, že je toto číslo oveľa vyššie. Zdvojnásobením hladiny oxidu uhličitého sa podľa autorov môže naša planéta otepliť od 5,7 až do 7,4 stupňov Celzia. To je oveľa viac, než predpokladali predchádzajúce modely.

Pri probléme globálneho otepľovania je dobré myslieť aj na dlhodobé zmeny, ktorými si planéta bude prechádzať, ideálne na dlhších škálach, než je koniec tohto storočia. Aj keby sa nám podarilo globálne otepľovanie zastaviť, podľa niektorých odborníkov si Zem prejde zmenami aj po neutralizovaní našej uhlíkovej stopy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close