Hlava psa, ktorá je stále nažive: Sovieti skúmali resuscitáciu bizarným spôsobom. Tento krátky film vám priblíži ich pokusy
V 40. rokoch vznikol film, ktorý zachytáva zvláštne pokusy o resuscitáciu. Uvidíte aj hlavu psa, ktorá je stále nažive.
V 40. rokoch minulého storočia vznikol film, ktorý zachytáva výskum sovietskych vedcov v oblasti oživenia klinicky mŕtvych zvierat. Film pozostáva z niekoľkých operácií, ktoré viedol doktor Sergei Brukhonenko a Boris Levinskovsky. Natáčal sa na pôde Inštitútu experimentálnej fyziológie a terapie, ktorý sa nachádza v Moskve. Dnes sa film považuje za Public domain, teda nevzťahujú sa k nemu žiadne autorské práva.
Táto dvojica doktorov demonštrovala srdcovopľúcne zariadenie, ktoré sa volalo autojektor. Na začiatku filmu môžete vidieť britského vedca menom John Burdon Snderson Haldane, ktorý opisuje procedúry zachytené na filme. Tvrdí, že sa experimentov zúčasnil osobne a vysvetľuje, ako počas vojny zachraňoval ľudské životy. Prvý experiment začína operáciou srdca psa, ktoré je izolované od tela. Do srdca vedú štyri trubice, ktoré ho zásobujú krvou. Srdce bije akoby bolo živé. Následne môžeme vidieť pľúca, ktoré sú zásobované kyslíkom špeciálnymi mechmi. Vo filme Brukhonenko vysvetľuje, že toto zariadenie viedlo k úplne prvej operácii srdcových chlopní.
Film sa potom dostane k svojej najbizarnejšej časti. Sovietski vedci predstavujú hlavu psa, ktorá je zásobovaná okysličenou krvou. Hlava reagovala na externé stimuli ako živé zviera. V ďalšom experimente vedci vysali všetku krv z psa, čím mu privodili klinickú smrť. Po desiatich minútach pripoja hlavu na autojektor, ktorý postupne obnoví krvný obeh. Postupne sa naštartovalo ako srdce, tak aj pľúca. Za desať dní sa zviera zotavilo a žilo plnohodnotným životom. Podľa filmu dokázali pomocou tejto metódy resuscitovať niekoľko psov.
Na sovietske experimenty reagoval aj kritik a dramatik George Bernard Shaw, ktorý bol pokusom fascinovaný.
„Láka ma nechať si odrezať hlavu aby som mohol pracovať na divadelných hrách a knihách bez toho, aby ma trápila choroba alebo potreba sa obliekať,“ tvrdil Shaw.
Brukhonenko údajne vytvoril aj novú verziu autojektora, ktorá sa mala používať na ľudských pacientoch. Dnes sa tento prístroj nachádza v Múzeu srdcovocievných operácií v Moskve. Po smrti získal za svoju prácu aj Leninovu cenu.
Neprehliadnite
Podvrh alebo skutočný film?
Niektorí však pochybujú o autenticite filmu. Hlavná kritika sa točí okolo spôsobu, akým boli bizarné experimenty natočené. Nenájdete ani jeden záber, ktorý by ukazoval experimenty v celku. Niekoľko vedcov, ktorí sa experimentov zúčastnili, však prehovorilo. Podľa nich dokázala hlava psa pripojená na umelé srdce prežiť len niekoľko minút. Vo filme sa však tvrdí, že prežila niekoľko hodín.
Autojektor zachytený na filme sa podobá na moderné ECMO prístroje, zariadenia ktoré dlhodobo podporujú krvný obeh a dýchanie pacientov. Používa sa pri pacientoch so zlyhaním dýchania alebo srdca. Toto zariadenie lekárom poskytuje čas na liečbu príčiny zlyhania týchto životne dôležitých orgánov.
Komentáre