Facebook je svojim najväčším nepriateľom: V potlačení dezinformácií mu bráni jeho vlastná architektúra
Počas pandémie toho Facebook urobil veľa na zabránenie šírenia dezinformácií. Tieto kroky však neboli vôbec efektívne.
Sociálne siete sú miestom, kde nájdeme obrovské množstvo správ, a to ako dôveryhodných, tak aj tých nedôveryhodných. Počas pandémie COVID-19 viaceré platformy zaviedli nové spôsoby ako potlačiť šírenie dezinformácií. Sú však tieto praktiky efektívne?
Výskumníci z George Washington University sa vo svojej práci pozreli lepšie na Facebook a spôsoby, akými sa táto platforma počas pandémie vysporiadala s množstvom dezinformácií. Tvrdia, že Facebook skutočne implementoval nové praktiky, no tie podrýval základný dizajn platformy.
Facebook vznikol tak, aby spájal komunity dokopy. To docieľuje pomocou niekoľkých dizajnových funkcií, napríklad možnosťou založiť fanúšikovskú stránku a cez ňu propagovať kapely, celebrity alebo hocičo iné. Zároveň to znamená, že jedinec alebo malá skupinka dokáže nazbierať obrovské množstvo sledovateľov. Cez skupiny môžu administrátori na stránku pridávať obsah, ktorý algoritmy Facebooku ukážu tomu, kto sa o ten obsah zaujíma.
Čo sa týka pandémie, veľa ľudí chcelo prirodzene o covide vedieť čo najviac. K tomu však patrili aj dezinformácie. Facebook sa naozaj snažil odstrániť z platformy čo najviac dezinformačného obsahu, no ľudia ľahšie reagovali na dezinformačný obsah ako na dôveryhodné informácie. To platilo aj po odstránení veľkého množstva dezinformačných príspevkov.
“Toto zistenie je mimoriadne znepokojujúce. Ukazuje nám akým ťažkostiam musíme ako spoločnosť čeliť pri odstraňovaní dezinformácií z verejných zdrojov,” tvrdí Lorien Abroms, jedna z autorov štúdie.
Šírenie dezinformácií
Počas pandémie si vedci všimli vyšší výskyt odkazov, ktoré viedli mimo Facebooku na nedôveryhodné stránky. Iné odkazy viedli na alternatívne sociálne siete, napríklad Gab a Rumble. Keď Facebook odstránil dezinformačné príspevky, tie ktoré ostali sa stali ešte viac dezinformačnými. V týchto príspevkoch sa začali objavovať falošné tvrdenia o vedľajších účinkoch vakcín a podobne.
Neprehliadnite
Autori štúdie poukazujú na ďalší problém. Pri riešení dezinformačných príspevkov mohla platforma vymazať aj nejaké dôveryhodné. K tomu došlo na základe úpravy podmienok prispievania a faktom, že niekedy bolo takmer nemožné bez ľudského zásahu odlíšiť jednu správu od druhého. Keď už začal Facebook uplatňovať prísnejšie pravidlá, samotný dizajn stránky stál proti vývojárom.
Facebook vznikal, aby umožnil motivovaným ľuďom vytvárať komunity a ľahko zdieľať informácie na akúkoľvek tému. Práve to bráni akýmkoľvek novým metódam potlačenia dezinformácií. Dezinformácie tiež šíria motivovaní ľudia, ktorí platformu v podstate využívajú tak, ako má byť využitá. Ak chce spoločnosť Facebook proti dezinformáciám bojovať, pravdepodobne bude musieť zmeniť celú architektúru tejto platformy.
Dizajnéri sociálnych platforiem by mohli podporiť šírenie overených informácií aj tak, že by spolupracovali a vytvorili sadu základných pravidiel pre ich platformy. Tieto pravidlá by brali do úvahy hlavne vedecké dôkazy na to, aby zabránili šíreniu dezinformácií. Nebude to jednoduchá úloha, no aj sociálne siete by mali mať nejaký štandard, ktorý podporuje bezpečnosť na internete. Dezinformácie sa stávajú čoraz vážnejším problémom a zatiaľ to vyzerá tak, že zatiaľ žiadna metóda nie je dostatočne efektívna na potlačenie ich šírenia.
Komentáre